Trnavské rybníky
reklama

Lampášik končí, sťahuje sa aj jeho strážkyňa Štefinka

RELAX - Reportáže | 8.5.2012, 23.33, Vladimír Kampf

Malý bazár Lampášik na Horných baštách v Trnave končí. Majiteľka ho sťahuje do domu na Tulipáne. Malý chrám ojazdených vecí opúšťa centrum mesta hneď po umelcoch, ktorí mali kedysi svoje ateliéry a predajničky v susedných domoch.

Lampášik končí, sťahuje sa aj jeho strážkyňa Štefinka

Dagmar Čechová to nevzdáva. Bazáru sa bude venovať aj z domu.
 

reklama

Jeho majiteľka si vyskúšala novinový stánok, robila v poisťovníctve, v Rakúsku... „Práve tam som si všimla, že majú kvalitný tovar pre deti a dal by sa doviezť. Pár kusov som predala. Tak sa to všetko začalo,“ hovorí Dagmar Čechová.


Novinový stánok pochovali hypermarkety. „Zlikvidovalo nás to všetkých malých živnostníkov naokolo. Poisťovníctvo by som už robiť nechcela. Keď do toho človek ešte nevidí, tak je to celkom v pohode. Ale po všetkých školeniach zistí že... Mám svedomie, chrbtovú kosť a sociálne cítenie. Preto robím radšej bazár.“


Nebezpečné veci
Ani v bazáre to nie je občas bohviečo. Niektorí ľudia dokážu byť neodbytní a vnucujú na predaj veci, ktoré vytiahli kdesi z kontajnera. „My si zakladáme na tom, aby sme predávali tovar, ktorý ešte môže slúžiť niekoľkým deťom. Musí to byť kvalitný značkový kus z materiálov, ktoré deťom neškodia. To je na Slovensku len veľmi málo kontrolované.

reklama

 

Táto hračka ma priviedla k vážnej reportážnej fotografii.

 

Mala som jedného poľského dílera. Pozháňal aj lacnejší hypermarketový tovar. Keď som videla, z čoho to je a ako je to vyrobené, ako sa to všetko láme, prestala som sa s tým zahrávať. Trebárs náboje bicyklov sú umelohmotné. Podľa mňa tie veci nie sú bezpečné a ja si ich nemôžem dovoliť ponúkať.“


Pôvodne to nemal byť bazár s vecami pre deti, ale starožitnosti či skôr príjemné vetešníctvo. „Ľudia si však sami začali pýtať bicykle, kočíky... Myšlienku bazáru pre deti mám od nich. Pôvodné trebárs staršie lustre odpadli samy. Nikto ich nekupoval. Dom svetla je za rohom.“


Veci do bazáru nosia aj domáci. „Momentálne neberiem nič, lebo neviem, čo bude ďalej. Už tu zostanem len do konca mája. Rozmýšľam, že sa budem venovať len bicyklom a v zime lyžiam a lyžiarskym topánkam. To funguje. Ľudia majú záujem o lacnejší tovar.“

 

Drevený hojdací koník o akom snívali deti kedysi.


S kradnutými vecami spočiatku prichádzali aj rôzni pochybní predávajúci. Dagmar neberie veci od ľudí, ktorí už na pohľad vyzerajú, ako narkomani a ani od ľudí na ktorých je na prvý pohľad jasné, že patria k problematickým skupinám.

 

„Najväčšiu radosť mám, keď niečo prinesú moji vlastní zákazníci. Keby sa mi podarilo v meste zohnať lacný prenájom, neváham. Je to zaujímavá vec. Mrzí ma, že som po ôsmych rokoch takto dopadla.“

 

O staré autíčka majú záujem viac zberatelia, ako deti.


Sa vyznajú
Niektoré komentáre zákazníkov sú fakt ťažké. Najmä keď príde mudrlant a posudzuje technológiu výroby. Napríklad utrúsi, že dnes predsa už bicykle nikto nezvára, že ich priniesli zo smetiska a nejako poskladali z viacero kusov... Sa vyznajú.

  

„Zháňam bicyklíky, káričky... Raz nám priniesli živé škrečky aj s nádobou. Tu sme ich mali na pulte. Obľúbili sme si ich. Jedného môj muž aj vycvičil. Pôvodne sa pred každým len schovávali. My sme o škrečkoch nevedeli nič. Kúpili sme im vitamíny v drogérii. Boli v akcii. Muž im ich dával jeden za druhým. Vraj im chutili. To spôsobilo, že riadne vyrástli.

 

Mali sme megaškrečky. Kúpil ich jeden starší pán pre svoje vnúčence. Prišiel nám povedať, že po tých vitamínoch boli také nabudené, že sa prehrýzli cez poschodovú nádobu špeciálne pre ne. Muž ich tak nadopoval. Hovoril, že stále vyzerali, akoby si tie dobroty pýtali.“ Keď sa Dagmar nemôže venovať bazáru, zaskakuje ju manžel. Má v obchode aj hru, aby sa nenudil.

 

Škaredá Štefinka má podpis na zadku.

 

Niektorí zákazníci prinesú do bazáru vec, ktorú si v ňom pred časom kúpili a už ich deťom doslúžila. „Špekulanti si dokonca myslia, že im to musím vziať. Alebo prinesú bicykel a chcú vymeniť menší plus doplatok alebo inú protihodnotu za väčší. Tí ma hnevajú. Čo ja z toho mám? Nie som charita.

 

Iné je, keď mi zákazníčka prinesie použiteľnú vec, ktorú u mňa kúpila, aby som jej ju normálne predala. Pod bazárom si ľudia predstavujú všelijaké ošúchané a obúchané veci. To by už nikto nekúpil.“


Najškaredšia bábika
Vo výklade detského bazára stojí aj zopár autíčok. Starých veľkých angličákov. Tie nie sú pre deti, ale pre veľkých chlapcov, zberateľov. „Máme aj zákazníka, ktorý v nedeľu zavolá, že večer išiel so psom okolo, posvietil si baterkou a videl nejaký kus, o ktorý má záujem, aby sme ho nepredali.

 

Vonkajšie steny bazáru a vchod si zahrali aj v Slovenskom filme Nedodržaný sľub.


V bazáre je kniha zákazníkov, ktorí niečo zháňajú. Dagmar si zapíše kontakt, a keď tovar zoženie, hneď volá. Takto sa do regálu dostala aj stará detská premietačka diapozitívov. Spomenul som si, ako som s takou urobil svoju prvú hroznú fotografiu. To snáď ani pravda nie je. „Zákazník nás pol roka prosil, aby sme mu ju zohnali. Keď sa nám to podarilo, viac sa tu neobjavil,“ hovorí Dagmar.


„Dnes som volala, že nám prišiel holandský bicykel, aký chcela jedna zákazníčka,“ vysvetľuje dáma z bazáru. „Niektorí ľudia skúšali veci predať aj prostredníctvom fotografií a inzerátov, ktoré som mala na obchode. Lenže to sa nikdy nepredalo. Ľudia musia veci vidieť a siahnuť si na ne.“


Bazár už roky stráži Štefinka. Údajne jedna z najškaredších bábik na svete. Podľa mňa je aj rómskeho pôvodu. Dagmar trvá na tom, že nie je. „Vedľa v bare pracovala kamarátka, ktorá teraz robí v Anglicku. Vždy keď bola smutná, tak som jej hovorila, že ju do kaviarne príde pozrieť Štefinka. Aj veľa zákazníkov sa o ňu zaujíma, ako sa má. Ona ale nič nehovorí, len sedí. Raz si ju jeden pán požičal, aby ňou niekoho rozveselil.“

 

Najviac idú na odbyt detské bicykle. Do komisie berú len zachovalú kvalitu


Na presklenom pulte v obchode sa už podpísali nakupujúci. Dve z troch sklených tabúľ sú rozbité. „Jednu odpísal zákazník, ktorý sa práve vrátil zo skúšky kolieskových korčúľ, a druhú netrpezlivý zákazník, ktorý sa nevedel dočkať záhradného domčeka.

 

Mali sme počkať na manžela. Rozobral by mu ho. On však trval na svojom, že ho dokáže dať von aj tak. Dopadlo to takto.“
Z centra mizne ďalší atraktívny obchodik – bazár. Možno ho nahradí ďalší čínsky obchod alebo zostanú priestory nevyužité. 

 

Lacné kvalitné korčule. Moderná doba naučila ľudí veci skôr vyhadzovať, ako ponúknuť na ďalšie používanie. 

 

Foto: Autor 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama