Ján Dubnička: Na masmediálke bol nočnou morou pánov teoretikov

RELAX - Rozhovory | 10.5.2012, 20.44, prispievatelia

Bývalý moderátor, majiteľ eventovej agentúry a profesionálny kouč Ján Dubnička (35) našiel svoje poslanie. Bývalo ho všade plno. Teraz je o ňom chvíľu ticho.

Ján Dubnička dnes radí ľuďom, ako dosiahnuť to, po čom túžia.

Zem sa po ňom však nezľahla. Len zopár zmien: Už nepije alkohol, nefajčí ako za študentských čias.

Vy ste študovali v Trnave, kde konkrétne?
- Na UCM, odbor masmediálna komunikácia. Sú to príjemné spomienky. Boli sme dobrý kolektív, no nevídame sa často. Možno sa častejšie stretávajú tí, ktorí sú priamo z Trnavy, lenže veľa nás bolo odinakiaľ.

Študoval som s kamarátkou, s ktorou sme stále žúrovali. O štvrtej ráno sme prišli domov a o siedmej sme už vstávali do školy. A dosť často sme zdrhali, lebo nás to nebavilo. Ja som bol taká čierna ovca, lebo som väčšinu tých vecí ovládal z praxe a pánom teoretikom som narúšal koncept.

Študovali ste denne alebo externe?
- V tých časoch by som denné štúdium nezvládol, pretože som pracoval v Markíze, rádiu Okey, účinkoval som v muzikáli Kleopatra a v Hriešnom tanci. Takže by som nemal šancu stíhať aj školu, dokonca som štúdium na rok prerušil.

Vy ste herec?
- Neviem, či by som to takto nazval... Ja si v živote plním sny a už v detstve som ich mal niekoľko. V puberte som bol malé tučné dieťa a moje tri sestry si zo mňa stále uťahovali. A ja som im jedného dňa povedal: Vy raz o mne ešte budete počuť, lebo budem slávny. Odpoveďou mi bol ich veľký smiech. No a ani neuplynulo tak veľa rokov a stalo sa.

Prečo vás zlákal muzikál?
- Spieval som od svojich šiestich rokov, či už v zbore, alebo sólovo. A jedného dňa som si vysníval, že budem účinkovať v muzikáli. Tak som si ten sen splnil.

Nie je nič ľahšie na svete...
- Ľahké to nebolo, no je úžasné, že človek si niečo vysníva a splní. Ja mám napríklad svoju knihu snov či skôr cieľov a odporúčam ju mať aj svojim klientom. Každý deň vám napadne nejaký cieľ, tak si ho zapíšte. Ja si z času na čas tú knihu otvorím a zistím, že mnohé ciele som si už splnil. Mal som tam, že dokonca tohto roka prestanem fajčiť, a prestal som už v januári.

Úplným abstinentom som chcel byť v júni, a alkohol nepijem už od apríla. Do júna som chcel mať vyšportované telo a vyzerá to tak, že to stihnem. Keď človek naozaj niečo chce, tak to dosiahne. Naprogramuje svoju vôľu na úspech.

V koučingu našiel svoje poslanie.

Akých máte na mysli klientov, čomu sa venujete?
- V koučingu som našiel svoje poslanie. Robím niečo, čo ani nepovažujem za prácu, pretože ma to neuveriteľne baví a napĺňa. Dospel som do štádia, že ľuďom neradím, ale pomáham im sústrediť sa na seba, roztočiť myšlienky a generovať nápady.

Čo to znamená?
- Každý jeden mozog je jedinečný. Nápad, ktorý mám ja, sa vám môže najprv zdať úžasný, no o dva týždne mi vynadáte, čo za hlúposť som vám poradil. No vo chvíli, keď na niečo prídete sami a urobíte to, pocítite obrovskú energiu z toho, že je to vaša myšlienka, odpoveď.

Každý človek je expertom na svoj život, a preto len on sám si dokáže odpovedať na svoje otázky. Koučovanie pomáha ľuďom nájsť odpovede, ktoré vedú k pozitívnej zmene v ich živote.

Je to teda akési nasmerovanie človeka k životu, aký si vysníval?
- Každý považuje za lepší život niečo iné. Čo človek, to iný cieľ, preto si ten smer vyberá klient a ja mu len napomáham počas hodinového stretnutia naplno sa sústrediť na to podstatné.

Nedokáže to človek sám?
- Samozrejme, že dokáže. No chce to veľkú disciplínu, aby človek koučoval sám seba.

Akí ľudia vás vyhľadávajú?
- Sú to ľudia z bežného života alebo manažéri. Majú spoločnú jednu vec – chcú pozitívnu zmenu. Majú pocit, že sa neposúvajú v kariére, že vyhoreli, nie sú schopní organizovať si život, chcú vyzerať lepšie, nie sú spokojní vo vzťahoch, aj keď to už je skôr na terapiu. Netvrdím, že všetky problémy sú rovnaké, no majú spoločného menovateľa – človek má pocit, že niekde zastal a chce sa pohnúť inam.

Aká bola vaša cesta ku koučovaniu?
- Celý život som slúžil ako bútľavá vŕba, ľudia sa na mňa s dôverou obracali so svojimi problémami. Najhoršie pre mňa vždy bolo, keď sa ma niekto spýtal – čo si o tom myslíš, čo by som mal urobiť?

Povedal som, že neviem, a ľudia boli na mňa naštvaní, že si ich vypočujem, ale neporadím. Až som spoznal jednu dámu, ktorá mi povedala, aby som ju nekoučoval. Ja som netušil, čo to je, tak sme sa o tom začali rozprávať a zistil som, že podvedome používam techniky koučovacích rozhovorov. Začal som sa o to zaujímať.

Málo ľudí má konkrétne stanovené svoje ciele. Načo je to podľa vás dobré?
- Máte niečo, na čo sa môžete zamerať, máte v rukách kompas. Keď si poviete, že chcete veľký dom, aký to je? Koľko má metrov štvorcových, izieb? Akej je farby, kde bude stáť? A tak ďalej.

Keď si poviete, že chcete veľký dom, je to pekný sen, ale ak si poviete, že chcete dvojposchodový, šesťizbový dom v Rusovciach s dvojgarážou a bazénom a chcete ho do konca roka 2014, tak máte cieľ, ktorý vás dokáže naštartovať. Ľudia sa akoby boja dať cieľu konkrétnu podobu a termín.

Pomenovali ste sen mnohých ľudí, no je spojený s veľkými výdavkami. A mnoho ľudí na taký sen skrátka nemá.
- Tak sa zamyslime nad tým, čo je za tým, že človek má nízky príjem. Buď nerobí to, čo ho baví, alebo to nerobí dobre, nie je dostatočne kvalifikovaný, alebo to robí nesprávne...

Ja tvrdím, že každý človek má potenciál na to, aby mal, čo chce. Niekto povie, že na to nemá peniaze. Ale čo mu bráni v tom, aby ich mal? Čo pre to urobil? To nie je len o požičiavaní z banky, existuje ďalších milión vecí, ktoré by človek videl, keby otvoril oči a rozhliadol sa.

Radíte v tejto oblasti aj svojim klientom?
- Väčšinou je pri koučovaní jedným z cieľov aj zvýšenie príjmu. Často klientom navrhnem, aby spísali zoznam vecí, ktoré robia radi, čo im ide. Či to je varenie, štrikovanie, háčkovanie alebo rúbanie dreva. Potom sa o tom porozprávame, a ten človek sa zamyslí, čo z toho by dokázal speňažiť. A väčšinou príde na to, že sa pri tom ani veľmi nenarobí.

Dagmar Canisová

Foto: Vladimír Kampf