Pavol Hammel: Na Slovane ho vypískali ako spartakovca

RELAX - Rozhovory | 12.5.2012, 07.43, Vladimír Kampf

Legendárni trnavskí fanúšikovia si vzali za svoju jednu z jeho melódií. Niekoľko stohlasný chorál nanáka. Učiteľka tanca znie z južnej tribúny.

Učiteľku tanca nahrával v Hlohovci. FOTO: Autor

Pavol Hammel pochádza z muzikantskej rodiny. Už v útlom veku ho k hudbe priviedol otec, huslista v SND. Čoskoro aj on ako nádejný huslista vstúpil do Železničiarskeho umeleckého súboru. K rock´n´rollu ho priviedol starší brat.

Trnavskí fanúšikovia si vzali za svoju melódiu Učiteľky tanca. Znie z kotla. Čo vy na to?
- To len tak, z ničoho nič?

Vraj niekde sedeli, popíjali...
- Skvelé. K tomu im už chýba len Pri poslednom litri vína. :-D

Ako prišla učiteľka na svet?
- Bolo to komplikované. Pôvodne to bola pesnička k filmu V každom počasí. Neskôr si ju našiel ľud. Bol som dva roky na vojne a musel nahrať platňu. Vtedy sme to mali za povinnosť. Čo sme mali robiť? Tak som počas jedného víkendového opušťáku (akejsi kratučkej dovolenky z vojny) išiel do hlohovského štúdia Opus.

Originál ste nahrali v našom regióne!
- Jasné. V empírovom divadielku. Na to, aby som nahral platňu, som mal veľmi málo materiálu. Tie pesničky z filmu boli vlastne z núdze cnosť. Nahrali sme Mladosť a Učiteľku tanca. Na tom origináli je jasne vidieť, že sme ju od samého začiatku nemysleli vážne.

Saxofón je falošný a aj huslista hrá nejako čudne. Zbory sme spievali už poloopití... Možno práve preto táto pesnička zaujala ľudí. A Slováci a Česi neboli jediní. Bola veľkým hitom aj v Poľsku.

To fakt?
- Veď z toho som dostal také pekné tantiémy. V exkluzívnom socialistickom obchode som si vtedy za ne kúpil auto. Poliaci šaleli. Neviem, ako sa to stalo, ale takto sa to stáva. :-)

Nezdalo sa vám niekedy, že tá pesnička je vlastne kravina?
- To sme vedeli od samého začiatku. Veď to je veľmi vtipná vec. Vtedy jej pomohol aj videoklip. Nakrútil ho známy režisér Ján Roháč v čase, keď klipy ešte ani neboli v móde. Zahrala si v ňom Majda Paveleková. To bolo v roku 1975. Malo to dej, fór a ujalo sa to.

Koľkokrát ste tú pesničku hrali?
- Veľa.

A neotravuje vás to už?
- Nie. Ja som rád, že také niečo existuje. To želám každému umelcovi. Učiteľka tanca má už tridsaťosem rokov a Medulienka štyridsaťdva.

Takých je málo. Tušili ste od začiatku, že to takto dopadne?
- Nie. To tak spontánne príde. V tom čase bolo len jedno rádio, len jedna televízia. Vtedy sa tak nepretláčalo a nepreferovalo. Natočili sme pesničku a nechali tak, nech si s ňou robia, čo chcú. Vybrali si ju ľudia. Bol to taký trhoviskový mechanizmus. Okrem pesničiek, ktoré zľudoveli, mám ďalších tristo. Kritici možno povedia, že sú podstatne hodnotnejšie. Nie sú však také notoricky známe.

Vychádzala Učiteľka tanca z nejakej reálnej osoby?
- S Borisom Filanom, autorom textu, sme chodievali do tanečnej. Mali sme tam učiteľa tanca. Raz s Borisom na ukážku predtancovával čaču. Učiteľ robil dievča. Bolo to v čase burčiaka. Obaja sa zrúbali na parket. Tu niekde sú korene pesničky. Moc to s tým nesúvisí, ale ako príhoda je to dobré, nie? :-) Dnes by bolo aj moderné spievať o chlapovi. Je to in.

Červeno-čierna sa slovanistom nepáčila, aj keď bola z Brazílie.

Čo pripravujete?
- V septembri budeme spolupracovať na festivale vážnej hudby Konvergencie. Budeme na ňom hrať platňu Zelená pošta spolu s Mariánom Vargom v retrozostave. Tento album prirovnávajú k Beatles a ich platni Sergeant Pepper.

Myslíte, že sa vám podarí priviesť na svet ešte niečo, čo by mohlo zľudovieť?
- To neviem. Ale, asi sa mi také niečo už nepodarí. Hudba je pre mladých. Ja sa teším, že stále koncertujem. Nepotrebujem mať silou-mocou nejaký hit. Pred troma rokmi som robil hudbu k baletu Everest pre SND. Hrali to dve sezóny. To už je iný level.

Minulý rok som urobil z motívov, ktoré mi zostali, album Nočná galéria. Je to pekné CD pre fajnšmekrov. Posunul som sa od hitov niekam inam.
Aj ste mali niekedy chuť s tým seknúť a robiť niečo iné?
- Nemal som dôvod. Načo? Mám prácu, ktorá je mojím koníčkom a ešte na nej aj zarábam. To je ideálne. Také šťastie má málokto.

Vyštudovali ste právo. Aj sa vám niekedy zišlo?
- Ja som sa napodiv aj dobre učil. Zmaturoval som na samé jednotky. Nikdy som však neprepadol žiadnej sláve. Nebol som taký tupý, aby som si myslel, že keď mám gitaru, tak sa z toho všetci zbláznia. Právo som skončil bez úľav v čase, keď som už mal za sebou Medulienku.

Moje právne vzdelanie sa mi zišlo. Každá vysoká škola každému niečo dá. Minimálne rozhľad. Robil som diplomovku na tému ochrany autorských práv. To je dnes veľmi vyhľadávaná oblasť, ktorá nesúvisí len s napaľovaním CD, kradnutím diel a programov.

Ochrana duševného vlastníctva je komplikovaná. Keď vám niekto ukradne auto, tak je z toho poprask, ale ak niekto ukradne softvér, tak nad tým veľa ľudí len mávne rukou: No a čo? Keby som sa nevenoval hudbe, tak by som sa asi venoval tomuto.

Váš vzťah k Trnave?
- Pred niekoľkými rokmi som hral na jarmoku. Pre divadlo som robil pred mnohými rokmi aj nejaké hudby. Myslím, že vytvárať nejaké hranice v dnešnej dobe nemá význam. Slovensko je malé. Aj Trnava je v podstate všade. Chcem apelovať na športovcov, že by sa mali tešiť zo všetkého, a nie hľadať nevraživosť medzi Košicami, Bratislavou, Trnavou a ďalšími mestami.

Naspievali ste pesničku pre Inter.
- No a čo? Inter, Inter, do toho! To sme dali dokopy s Borisom Filanom, tak ako aj Učiteľku tanca. Boris bol basketbalista a reprezentant. Oslovili nás Kropilák a ďalší. Túto skladbu si nakoniec osvojili aj futbalisti.

Nebol som dušou interista. Nedávam život za žiadny klub. Som kozmopolitný. Nemyslím si ani, že Bratislava je pupok Slovenska. Nejaké hlavné mesto však musíme mať aj my. :-) V Slovane dnes hrá aj plno východniarov. A o černochoch v našich kluboch ani nehovorím. Dnes sú tam, zajtra budú inde.

Máte nejaký trošku obľúbenejší klub?
- Teraz čo mám povedať? Som aj trochu slovanista. Pre Inter som napísal hymnu. Ale chodieval som aj do Dunajskej Stredy. Mám odtiaľ manželku. Bol som veľký fanúšik. Po futbale sme chodievali na strek. Pretože som z Devína, tak som fandil aj tomuto klubu. Čisto náhodou ma na Slovane vypískali a považovali ma za bíleho andela.

Raz sme boli na futbale v Brazílii na Marakane. Bol tam nejaký festival. Hrali proti sebe miestne kluby Botafogo a Flamengo. Šialené derby. Po ňom som si kúpil dres Flamenga. Červeno-čierne tričko. Obliekol som si ho raz aj na akciu, ktorá sa síce netýkala športu, ale bola na štadióne Slovana... Chcel som zamachrovať tričkom, ale diváci to neprijali. Tie farby sa im nepáčili aj keď boli z Brazílie.

Chystáte turné?
- Jar vynechávam a budem pokračovať až na jeseň. Na moje koncerty chodieva viacgeneračné publikum. Moji rovesníci ani nie, lebo tí už majú cez šesťdesiat. :-D Je milé, keď tí starší privedú aj svoje deti. Často vodia aj vnúčatá, ktoré ani nevedia, o čo ide. Štadión alebo športovú halu by som asi nezaplnil, ale na divadlá a kultúrne domy si trúfam.