Duchovia v mestskej veži? Zatiaľ tu vraj strašia len tri grácie

RELAX - Reportáže | 15.5.2012, 20.31, Vladimír Kampf

Turistická informačná kancelária pod mestskou vežou v Trnave vynovila svoje priestory a zmenila názov. S ním má prísť aj revolúcia zviditeľňovania nášho sveta.

Vodiť ľudí na vežu je podľa Ivety Jarábkovej veľmi príjemné a zdravé.

Trnava Tourism si vzala za svoje presadiť sa v konkurencii známych turistických destinácií na Slovensku. Chcú posunúť mesto a okolie o kus ďalej. Z pohľadu turistu je to u nás katastrofa. A nielen gastronomická.

Návštevník väčšinou nemá dôvod, prečo by sem chodil. Sám mám skúsenosti z okolitých prihraničných častí v Maďarsku a Rakúsku. Ďaleko pred nami je aj Morava. Skapal pes, a tých pár úctyhodných lastovičiek zatiaľ leto nerobí. Žiaľ.

Oblastná organizácia cestovného združila okrem krajského mesta Trnava aj obce Smolenice, Suchá nad Parnou, Ružindol, Špačince, Jaslovské Bohunice a jedenásť podnikateľských subjektov a občianskych združení. 

Kuriózna toaleta vo veži. Dvere sú na retiazke a nedajú sa úplne otvoriť, aby nedajbože niekto...

Ako na dlani
Dolu vo veži sa usídlili tri grácie, ktoré chcú vedieť o všetkom, čo sa kde mihne, aby mohli nielen návštevníkov mesta presne informovať.
Mňa sa ujala Iveta Jarábková. Je to jedna z dám, ktoré, ako sama s  úsmevom hovorí, strašia vo veži. „Ešte tu nemáme všetko. Ale bude to tu pekné,“ povedala na úvod.

„Pretože chceme vedieť a  informovať naozaj o všetkom, privítame každého organizátora akéhokoľvek podujatie, ktoré nezachytíme sami alebo na internete. Našou snahou je poskytovať kvalitný servis. Sme tu len pár dní a sama som prekvapená, koľko ľudí sem chodí, aj keď sezóna sa začína až v júni.

Závažia hodinového stroja.

Hore na vežu s nimi vybehneme každá denne aj štyri až päťkrát. Prichádzajú ľudia z Rakúska, Moravy a mali sme tu už aj Austrálčanov. Na vežu chodia aj domáci. Jej prehliadka trvá približne pol hodinky. Je z  nej nádherný výhľad, ale priestory sú vybavené len informačnými panelmi. Žiadne vystavené drobné starožitnosti tu nenájdu.“

Hore na vežu vedie 143 schodov. Zaujímavosťou je stroj vežových hodín za sklom. „Na ochodzu veže vychádzame dverami orientovanými na sever. Hneď pod nami je jezuitský kostol, vzadu komín cukrovaru. Potom sa točíme smerom ku katedrále, univerzite... Trojičné námestie máme ako na dlani.“

Objavenie Ameriky
Iveta pracovala doteraz v cestovnom ruchu v zahraničí. Má skúsenosti z  Anglicka, Rakúska. V Turecku robila sprievodkyňu. „Bola to úžasná skúsenosť spoznať aj Slováka ako turistu. Vrátila som sa aj z rodinných dôvodov a objavujem krásy domova. Veža ma dostala hneď. Mám vďaka nej dobrú kondíciu. Ani fitko nepotrebujem. :-)

Hodinový stroj z dielne majstra Franza Langera odbíja aj štvrťhodiny.

K tomu zovšadiaľ na človeka dýcha úžasná historická atmosféra. Prešla som kus sveta preto, aby som doma našla, čo som hľadala.“

Deň pred nástupom sa Ivete snívalo, že ju vežou sprevádzajú dvaja duchovia. Chlapec a dievča. „Teraz sa snažím vypátrať niečo z jej minulosti. Hľadám, kto by to mohol byť. Neboli to žiadni zlí duchovia. Skôr naopak. Boli veselí. Dúfam, že zistím, kto to mohol byť. Jedna pani z Moravy, ktorá tu bola na návšteve, mi rozprávala, že tam hore vždy niekto býval.“

Prekvapením veže je aj starý suchý záchod pod najvyššími podlažiami. Svojho času, keď ho znova zviditeľnili, bol to veľký objav. Vtedy jedna z  posledných obyvateliek veže Janka Blažková, ktorá v nej bývala s  rodičmi, krútila hlavou, že objavili Ameriku. Ona na ten záchod totiž chodila.

Zdá sa, že vchody a východy veže strážia figuríny a možno aj duchovia.

„Túto prácu môže robiť iba človek, ktorý ju má rád,“ konštatuje Iveta Jarábková. „Nemôže tu sedieť niekto, kto nemá rád ľudí a nevie komunikovať. Možno preto boli na mňa tí duchovia takí milí. Nesmieme vysielať negatívnu energiu, aj keď sme v starých priestoroch, ktoré sú veľmi chladné. Veď my si tu musíme prikurovať, aj keď sú vonku horúčavy. Teším sa, že môžem robiť to, čo ma baví v mojom rodnom meste. Zvlášť keď zisťujem, že o ňom veľmi málo viem. 

Prekvapilo ma trebárs aj to, že Panna Mária na veži má dve tváre. Nemá chrbát. Trnavčania sa totiž báli, že keď sa bude pozerať jedným smerom tak tej časti mesta, kam sa nepozerá, sa nebude dariť. Historické centrum je úžasné.

Zlatá Panna Mária na vrchole veže má dve tváre. Vidí všade.

Škoda, že tu býva tak prázdno. Hádam sa čoskoro tento trend prázdnych miest zmení. Budeme sa o to snažiť aj my. Rozhoduje sa aj o  ďalších službách, ktoré budeme poskytovať. Pribudnú nám suveníry.“

V miestnosti kancelárie hneď každého zaujme zábradlie a schody dolu. Na ich konci však nie je nič zvláštne, len malá pivničná miestnosť, kde majú dámy mikrovlnku, rýchlovarnú kanvicu a toaletu. Takže vo veži sú dva záchody. Jeden historický na ukážku a jeden moderný.

Sľub majstra Jakuba
O mestskej veži v Trnave sa píše, že je jednou z najdôležitejších renesančných pamiatok mesta. Mešťan a murársky majster Jakub sa 28. júla 1574 zaviazal pred richtárom Jurajom Schleglom, že vežu ktorú začne stavať aj dokončí. Ako Jakub povedal, tak aj bolo. Dokončili ju po desiatich rokoch. V Trnave vtedy žilo 905 rodín v 493 domoch, asi polovica z nich vlastnila pôdu a vinice.

Dvere na ochodzu strážia historickí hasiči zo zbierky Jozefa Babiráta.

Na vrchole veže bol najprv mesiac s hviezdou. Vystriedala ho socha Immaculaty, po slovensky Nepoškvrnenej. Mesiac a hviezdu strhol víchor. Na jej miesto sa 8. septembra 1791 dostala nová pozlátená, inak medená socha v mierne nadživotnej veľkosti.

Na vežu vedie 143 schodov. Točia sa odspodu doprava, aby to mali dávni útočníci s mečmi ťažšie. Toto znevýhodnenie sa netýkalo ľavákov.

V roku 1729 umiestnili na piate poschodie hodinový stroj z dielne majstra Franza Langera, odbíjajúci aj štvrťhodiny. Tri stokilogramové závažia visia na 30 metrov dlhom lane do tretieho poschodia. O hodinový stroj sa už niekoľko generácií stará hodinárska rodina Nemčekovcov.

V 1818. vybudovali nový vchod do veže, nad ktorým bola podobizňa Krista s  latinským nápisom Ak pán nebude ochraňovať mesto, darmo bude bdieť ten, kto ho ochraňuje. :-) Pri rekonštrukcii na začiatku dvadsiateho storočia toto múdro prekryli omietkou. 

Iveta Jarábková si návštevnosť veže pochvaľuje.

Pozor na hlavu!
Vstupné na vežu je mimo sezóny tri eurá pre dospelú osobu a 1,50 pre dieťa od 6 do 12 rokov. Počas sezóny od júna do septembra bude vstupné pre dospelého len dve eurá. Kancelária je otvorená denne od 9. do 18. V  nedeľu začínajú napoludnie o 12. hodine. V krátkej histórii Trnava Tourism mal doteraz najstarší návštevník veže 82 rokov. Tí vyšší si môžu tresnúť hlavu až na hornom schodisku. :-) Inak je všade priestoru dosť.

Zopár čísiel
Veža je vysoká 56,85 metra, z toho murovaná časť má 35,38 metra. Ochodza je vo výške 28,97 metra od zeme. Má sedem poschodí a jej pôdorys je 9,5 x 9,33 metra. Socha Panny Márie meria dva metre.

Foto: Vladimír Kampf