Prednosta stanice: Ľudí čaká príjemnejšie čakanie a lepšie služby
AKTUALITY - Trnava | 17.5.2012, 15.05, Darina Kvetanová
Roman Remenár pracuje na železničnej stanici v Trnave dvadsiaty šiesty rok, jej prednostom je deväť rokov.

Prednosta stanice Roman Remenár. Foto: Michal Hlavatovič
Sám zažil výstavbu stanice, ktorá bola náročná pre zamestnancov aj cestujúcich. Verí, že tak ako vtedy, zvládnu ľudia zmeny aj dnes.
Ako sa rekonštrukcia stanice dotkne jej zamestnancov?
- Výrazne. Centrum riadenia dopravy sme museli presťahovať z výpravnej budovy do riadiacej veže. Bolo to veľmi náročné. Vo výpravnej budove by však zamestnancov vyrušoval hluk a vibrácie zo stavby. Museli sme im preto vytvoriť vhodné podmienky pre prácu.
Prečo podľa vás potrebuje stanica rekonštrukciu?
- Za dvadsaťtri rokov prevádzky, ak nerátam aj desať rokov výstavby, si už odžila svoje. Materiály, z ktorých je postavená, nevyhovujú, mnohé jej časti sú poškodené. Budova má vysokú energetickú náročnosť, niektoré priestory v nej sú nevyužité, pretože boli pôvodne vybudované na iný účel.
Omnoho komfortnejšie cestovanie budú mať po rekonštrukcii vozičkári.
- Aj teraz im vieme zabezpečiť prístup na nástupište, je to však časovo náročné. Cestu musia nahlásiť skôr alebo čakať na zamestnanca, ktorý ich prevedie cez úrovňový priechod či výťahom cez podchod. Po rekonštrukcii to im aj nám uľahčia samoobslužné výťahy.
Ľudia nadávajú na rozbitú galériu, na ktorú prichádzajú z lávky pre peších.
- Aj tento problém vyrieši rekonštrukcia. Časť galérie firma zrekonštruuje, časť zbúra.
Aké najväčšie pozitíva bude mať vynovená stanica?
- Lepšie podmienky pre cestujúcich aj zamestnancov a aj krajší vstup do Trnavy. Na ľudí čakajú moderné priestory, vynovené sociálne zariadenia aj zákaznícke centrum. Čakanie i cestovanie tak bude pre nich omnoho príjemnejšie.
Dúfam, že v budúcnosti bude pokračovať aj plánovaná rekonštrukcia všetkých nástupíšť. V projekte je naplánovaná aj oprava prístupových komunikácií. Problémom stanice je tiež málo parkovacích miest. S vybudovaním nových nám však musí pomôcť aj mesto.
Nové výťahy, eskalátory, nápisy v angličtine, info centrum. Viac o projekte čítajte TU
História železničnej stanice
„Nevedelo sa však, či bude skutočne dobudovaný, keďže tam bolo zbúranisko po bývalých budovách. Stavoindustria nemala vtedy v úlohách ani vybudovanie lávky pre peších. Všetky kapacity venovala firma výstavbe novej šesťposchodovej administratívnej budovy,“ spomína prednosta stanice Roman Remenár.
Stará stanica fungovala súbežne s výstavbou novej až do roku 1991, na snímke z júna 1989. Foto: Laco Šebák
S novou bola prepojená chodníkom, ktorý viedol k dnešnému nástupišťu číslo 4. V tomto režime fungovala prevádzka až do 27. decembra 1991, keď, ako si na deň spomína prednosta Roman Remenár, „za krásneho zimného dňa zažila snehom zasypaná Trnava otvorenie nových nástupíšť s podchodmi.“ Chýbala už len posledná bodka, otvorenie parkoviska pred stanicou. Stalo sa tak pred dvadsiatimi rokmi 5. mája 1992.
„Komfort, ktorý ponúkala nová stanica cestujúcim, sa nedal so starou ani porovnať. Bola tu novučičká reštaurácia, bufet, espresso, krásny vestibul, čakáreň pre matky s deťmi, kultúrne stredisko, nové osobné pokladnice, predaj novín a časopisov, holičstvo a kaderníctvo, tipovacia kancelária Športky. Neskôr v roku 1990 pribudli automaty na predaj cestovných lístkov,“ dodáva prednosta. |