Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Módna návrhárka si ušíva svet: Nebojte sa trčať z davu!

RELAX - Tí sú naši | 19.5.2012, 15.02, Vladimír Kampf

Ľudia v Trnave a okolí chodia podľa nej oblečení šedivo a jednoliato. Módna návrhárka Blaženka Ostrovská je trochu rozčarovaná z toho, že aj mladí ľudia u nás sa boja byť iní. Stačí im zapadnúť a hlavne netrčať.

Módna návrhárka si ušíva svet: Nebojte sa trčať z davu!

Blaženku určite o chvíľu zaujme aj detská móda. FOTO: Vlado Kampf

reklama

 

Nie je to u nás ako niekde v Londýne či Bruseli alebo aj vo Viedni, kde nikto nerieši, či sa na neho budú všetci pozerať, čo to má na sebe. „U nás sa ľudia najviac boja, že stretnú niekoho známeho, a ten...

 

Ľudia by sa mali vo veciach v prvom rade dobre cítiť. Je jedno, čo si o tom niekto myslí. Moje veci, ktoré vyzerali inak, sa v Prahe v pohode predávali. Áno, je to u nás šedivé. Cudzinca ľahko poznať aj podľa toho, čo má oblečené. Myslím si však, že napríklad Česi dokážu vymyslieť ešte väčšie módne absurdnosti, ako my.“


Drať si prsty
Trnavčanka Blaženka Ostrovská študovala módu a módne návrhárstvo už na strednej škole. Mala k tomu blízko. Odmala sledovala mamu, ako šije na zákazky. „Všetko som vnímala až tak, že som sa dopracovala k vlastnej tvorbe. K tomu ma vždy bavilo kresliť, tak som si našla vhodnú kombináciu. Kreslenie je lepšie, ako drať si prsty za strojom. :-) Napriek tomu si šijem aj ja.“

reklama

 

Bojovo naladená. FOTO: Peter Frolo


Po strednej škole išla na výšku študovať odevný dizajn. „Tak to šlo jedno za druhým,“ spomína. „Po škole sa tým snažím živiť.“ Na moju otázku, či sa tým dá uživiť, jednoznačne odpovedá: „Zatiaľ nie.“

 

A nehovorí to len žartom. Konkurencia je veľká, boj o povedomie zákazníkov a miesto na trhu náročný. „Hrozne by som chcela žiť v Paríži. Bola som tam dva razy. Paríž sa nedá porovnať s iným mestom. Mám tiež rada Prahu. Aj tam by som mohla mať salón.“


Aby neumrela
Blaženka si verí, že sa jej podarí uspieť. „Už počas strednej školy som chodila na súťaže a snažila som sa prebíjať. Myslela som si, že výhrou v nejakej súťaži to bude všetko jednoduchšie. Nebolo. Na prvých pre mňa veľkých mólach po strednej škole na Fashion point v Prahe som síce nevyhrala, ale dostala som sa do prvej šestky, ktorá sa tam prezentovala.

 

Ja som práve skončila strednú. Súťaž bola pre veľkých návrhárov,“ smeje sa. „Samozrejme, že som aj niekoľko súťaží vyhrala. To ma potešilo. Na vysokej škole som uspela aj počas výstavy Trenčín – mesto módy. Úspechom bola aj moja prezentácia počas Týždňa módy v Prahe pod holým nebom na Parížskej ulici...“

 

Minúty do štartu. FOTO: Peter Frolo


Predstava fungovania módnej návrhárky je vo všeobecnosti približne takáto: Príde na súťaž či výstavu, ukáže svoje návrhy, odborníci odpadnú a má o kšeft postarané. „Keby to bolo také jednoduché, bolo by to super,“ smeje sa. „Pre mňa je to ťažšie. Z môjho mena ešte nikto neodpadne.

 

Zatiaľ sa nedostanem do správneho času, keď v hľadisku počas prehliadok sedia práve tí ľudia, ktorí hýbu svetom módy. Ja sa dostávam do prvých hodín podujatí. V jednej viedenskej galérii sa mi to už ale stalo.

 

To bolo počas štúdia na vysokej škole. Prišiel za mnou pán, ktorý chcel vyrábať tričká podľa mojich návrhov. Počas prehliadok v New Yorku chceli zasa moje dámske tašky. V našej brandži je dôležité neustále sa prezentovať. Kto sa zastaví, má smolu. Skončí. My tomu hovoríme, že: Umrel.“

 

Sadla z oblakov. FOTO: Peter Frolo


Blaženka sa snaží, aby nám neumrela a aby sme o nej ešte počuli. :-) „Slovensko až tak neblázni za svetovými trendmi, ktoré sú práve v móde. U nás sa špeciálne robí len vysoko spoločenská móda na plesy, k tomu svadobné šaty a tak...

 

Ja som sa raz pokúsila o jednoduché a všedne nositeľné kolekcie. U nás je to ťažko predať. Treba viac kusov, viac veľkostí. Je to finančne náročnejšie, ako keď chce zákazníčka trebárs jedny šaty na svadbu.“


Akože kamarátka
Určovať módne trendy zo Slovenska je nemožné. Stále sú doménou niekoľkých svetových miest, ktoré sú čosi ako módni diktátori. Zopár našich firiem snažiacich sa prispieť svojím dielom už dnes neexistuje či ledva prežíva.

 

„Som pevne rozhodnutá ďalej pracovať s odevným dizajnom. Robím aj kožené kabelky. Škoda, že nedokážem byť dobrý obchodník. Moje tašky predávali v Rakúsku, kým jedna slovenská dobrá duša nenahovorila majiteľke obchodu kopu hlúpostí, že to nie sú moje veci. Bola to akože kamarátka. Dokázala sa mi ďalej prihovárať a pozerať mi do očí.“

 

Kabelka od Blaženky stojí od 150 do 450 eur. Podľa veľkosti. Sú z kvalitnej pravej kože. „Keby som si to mohla dovoliť, tak robím len s kožou a vyrábam tašky, opasky a topánky. Na to ale treba špeciálne zariadenia v dielni.“


Zatiaľ
Každoročne na Slovensku pribudne do päť nových módnych návrhárov. Hustne nám to tu nimi. „Niektorí spolužiaci sa uchytili veľmi dobre.“
Blaženkiným prvým pokusom robiť veci typu ready to weare (veci na bežné nosenie) bola kolekcia inšpirovaná pilotmi prvej svetovej vojny.

 

Po pristátí. FOTO: Peter Frolo

 

„Každý kus z nej sa dal kombinovať s vecami, ktoré má doma žena v šatníku,“ vysvetľuje autorka. „Bola som dva razy na stáži v Prahe, kde som sa učila robiť s kožou. Využila som túto svoju skúsenosť. Okrem toho to bola moja diplomová práca. Rozhodla som sa, že diplomovka musí byť nositeľná, pretože v škole sme robili kopu vecí, ktoré sa bežne nosiť nedali.

 

Veci, ktoré stoja strašné peniaze a nedajú sa nosiť, sme pripravovali na všelijaké prezentácie. Raz som robila pre jednu vážnu automobilku modely, ktoré boli síce na pohľad skvelé, ale nosiť ich... Žili len v rámci programu.“


Medzi jej najväčšie šialenstvá patria čierno-oranžové šaty inšpirované chrobákom. Tiež sú nenositeľné, zavesené u Blaženky v skrini. Ukázali svoje v rámci študentských prác, a dosť. „Moje klientky nie sú mediálne známe. Zatiaľ. Takže moje modely tiež nie sú známe. Zatiaľ.“

 

Keď bola Blaženka malá, chcela byť baletka. „Bola som vždy trošku väčšia. Smola. Nevzali ma. Ale teraz robím veci pre dve predstavenia jedného tanečného konzervatória.“


Od strednej školy tiež šije historické kostýmy pre šermiarov. História ju baví rovnako, ako divadelné kostýmy.
Ako sme spomenuli na začiatku: Na Slovensku nie je veľa ľudí, ktorí chcú trčať. „Občas sa niekto predsa len nájde. Robila som napríklad čierne svadobné šaty alebo dlhé čierne sukne pre chlapov...“

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama