Trnavské rybníky
reklama

Juraj má všetko pod palcom. Zo života sa teší aj napriek chorobe

RELAX - Príbehy | 23.5.2012, 14.55, prispievatelia

S dvadsaťdeväťročným Jurajom Okoličányim som chodil na základnú školu. Keďže je medzi nami väčší vekový rozdiel, dlhý čas sme akosi nemohli nájsť spoločnú reč. Ja som bol v tom období oplašený tínedžer a on na mňa pôsobil ako nesmelý, utiahnutý chlapec, a tak trochu aj ako čudák.

Juraj má všetko pod palcom. Zo života sa teší aj napriek chorobe

Všetko ovláda len jedným prstom.

reklama

 

Po rokoch sa naše cesty opäť skrížili. Tentoraz sme už boli obaja starší a každý z nás mal už niečo odžité. Z utiahnutého chlapca vyrástol spokojný, vyrovnaný a úspešný muž. Keď som prišiel k nemu na návštevu, trochu ma zaskočilo, aký plnohodnotný život môže viesť človek so svalovou dystrofiou, ktorý je schopný hýbať len palcom na ruke.


Žije, lebo chce
„Všetko je to o tom, či človek chce niečo dokázať, alebo sa radšej uzatvorí do seba a bude sa ľutovať. Odmalička mi vštepovali, že som taký istý, ako všetci ostatní. Preto sa nikdy nepozastavujem nad tým, že som na vozíku a mám nejaké obmedzenia.

 

Veď každý človek nejaké má, a je len na nás, ako sa s nimi vyrovnávame a naučíme sa s nimi žiť,“ vysvetľuje Juraj. Čím dlhšie som ho počúval, tým viac som si uvedomoval, aký som. Mňa totiž dokáže rozhodiť každá maličkosť a svoj oveľa ľahší hendikep beriem ako tragédiu.

reklama


„Už viackrát som utiekol hrobárovi z lopaty,“ pokračuje Juro. „Dôležité je vždy si určiť nejaký cieľ. Ja som chcel študovať, pracovať a založiť si rodinu. Toto ma poháňalo dopredu a s podporou rodičov som to aj dokázal. Hoci to nebolo jednoduché, vyštudoval som obchodnú akadémiu.

 

Po škole som sa začal obzerať po robote. Osud to tak chcel, aby som cez internet stretol tých správnych ľudí. Začínal som ako redaktor v časopise o počítačoch. Síce to bolo fajn, ale dostatočne ma to nenapĺňalo. Túžil som po práci programátora. Časom som si urobil živnosť a spolu s kamarátkou sme začali podnikať. Akosi nám to nevyšlo podľa našich predstáv, a tak sme sa vybrali každý vlastnou cestou. Bolo načase zobrať osud do vlastných rúk.

 

Vtedy som si uvedomil obmedzenosť niektorých ľudí. Slovenské firmy ma nepozvali ani na pohovor. Na základe mojej diagnózy ma hneď odsúdili. Prakticky ani netušili, čo všetko dokážem. Ešteže som taký tvrdohlavý, a keď si niečo zaumienim, dosiahnem to,“ dodáva spokojne.

 

So svojou láskou Katkou si vychutnávajú každý okamih života.


Internet im zmenil život
Juraj dnes pracuje vo veľkej počítačovej spoločnosti. Keď sa mu v práci začalo dariť, nastal čas nájsť si frajerku. „Moja nevýhoda v tomto je, že všetko robím naplno a celým srdcom. Možno aj preto som sa vždy až po uši zaľúbil do tých nesprávnych,“ smeje sa sám na sebe Juraj. Kto však hľadá, nájde. Už takmer pol roka žije v spoločnej domácnosti s Katkou.

 

„Nás dvoch spojil osud a dve vety,“ hovorí Katka a zaľúbene sa pri tom díva na Juraja. „Pôvodne som ho chcela dohodiť kamarátke, no akosi som stále nemohla zabudnúť na tých pár riadkov, ktoré sme si napísali, keď som ich cez internet dávala dokopy. Po čase som mu opäť napísala. Slovo dalo slovo, a tak sme teraz tu a spolu,“ hovorí Katka s rozžiarenou tvárou.


„Začiatky však boli veľmi ťažké. Nebála som sa jeho hendikepu. Keďže som zdravotná sestra, mala som predstavu, do čoho idem. Hrozné boli len reakcie okolia. Jurko bol totiž takým spúšťačom, aby som sa odhodlala ukončiť vzťah, v ktorom som nebola šťastná.

 

On je chýbajúca časť mňa, ktorú som toľké roky hľadala. Vždy ma vie vypočuť a pomôcť mi. Až teraz som pochopila, čo je to skutočná láska a o čom je život. Naplno si vychutnávame každý okamih.“


Lekcia z lásky
Katarína a Juraj sú jeden pre druhého veľkou oporou. Tešia sa zo spoločných chvíľ a netrápia sa tým, čo bude. Katkine zdravotné problémy totiž zapríčiňujú, že aj jej plynie čas o čosi rýchlejšie.


Pri odchode som si uvedomil, že namiesto utrápeného výrazu v tvári nad ich ťažkým osudom sa usmievam. Dostal som lekciu zo života. Na čo sa až príliš zaoberať budúcnosťou, keď žijeme tu a teraz? Za všetko hovorí Jurajov výrok: „Ak človek chce byť v živote šťastný a úspešný, stačí mu vedieť hýbať iba palcom.“

 

Text a foto: Matej Uhlár

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama