V znamení Slovenskej krvi: Jozef Šelestiak otvoril knihe dvere Tirny
RELAX - Tí sú naši | 24.5.2012, 16.26, Benjamín Škreko
Známy hudobník Peter Bonzo Radványi predstavil v stredu 16. mája v zrkadlovej sále Divadla Jána Palárika svoju knihu Ľudia a udalosti v histórii Trnavy.
Jozef Šelestiak sa s Bonzom Radványim pozná ešte z gymnázia. FOTO: Vladimír Kampf
reklama
Tritisíc hesiel tejto pozoruhodnej encyklopédie predstavuje len časť bohatého autorovho archívu, ktorý vznikal pri zostavovaní historických kalendárov spočiatku pre mesačník Kultúra a život Trnavy a postupne pre ďalšie médiá.
Systematickosť a bádateľské vlohy zdedil po otcovi Celestínovi Radványim, autorovi prvého biografického lexikónu v našich dejinách Slovenská krv (1942). Práve otcovej pamiatke a jeho nedávnej storočnici venoval Bonzo svoju knihu.
V súvislosti s novou encyklopédiu si výrazné ocenenie zaslúži aj jej vydavateľ, trnavský rodák, fotograf a novinár Jozef Šelestiak. Dal graficky náročnému dvestostranovému dielu so štyrmi stovkami fotografií skvelú vizuálnu podobu a otvoril mu dvere do sveta zo svojho vydavateľstva Tirna.
S Petrom Bonzom Radványim sa pozná ešte z gymnaziálnych čias a spočiatku ich spájala hudobná vášeň. Postupne sa však zbližovali aj ľudsky.
V najmenšom byte
„Myšlienka vytvoriť a vydať knihu Ľudia a udalosti v histórii Trnavy má svoje podhubie hlboko v minulosti,“ hovorí vydavateľ. „Osud nás s Bonzom zavial do jednej triedy práve v čase svetovej erupcie bigbítu, zrodu hviezd ako Elvis Presley, Beatles a iní. Tá hudba, celý ten životný štýl, ktorý sa prelieval aj cez boľševickú železnú oponu, nás úplne zachvátila. Aký to má súvis so spomenutou knihou?
Nebyť bigbítu a jeho svetových hitov na páske v magnetofóne Sonet duo, ktorý sa nachádzal v byte rodiny Radványiovcov na Divadelnej ulici, tuším najmenšom byte, aký som kedy videl, asi nikdy by som nemal príležitosť osobne sa zoznámiť s Bonzovým otcom Celestínom Radványim seniorom, trnavským novinárom, publicistom a spisovateľom.
Zloba doby
Pravda, vtedy ho z nás mladých študentov nikto nepoznal. Ani nemohol. Bol to totiž zakázaný spisovateľ a publicista. Mal obrovskú smolu, že sa narodil v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. V rozkvete jeho mladých tvorivých síl ako na potvoru začal ovládať Európu Hitler a nacizmus, ktorý sa po zrade našich spojencov v Mníchove zmocnil aj Slovenska.
Veľká časť inteligencie bola presvedčená, že proti kolosálnej vojenskej mašinérii Nemecka našimi spojencami odzbrojené Československo, a potom maličké Slovensko a jeho štát brachiálnou silou nič nezmôže, a tak vsadila na silu duchovnej kultúry, na dejinami osvedčené kresťanské hodnoty.
A kto iný ich mal presadzovať v mladučkom Slovenskom štáte, keď nie predovšetkým samotní duchovní, kňazi, cirkevní hodnostári, ako aj laici veriaci, všetci tí, ktorí verili v silu lásky a ducha? A tak aj mladý Celestín chcel prispieť k takejto obrane a obrode.
Po mnohých prebdených nociach a nesmiernom úsilí zostavil a napísal prvú slovenskú biografickú encyklopédiu Slovenská krv, panteón osobností narodených alebo žijúcich na území Slovenska, ktoré svojou tvorivou energiou a životom prispeli k vzniku a rozmachu kresťanskej Európy a jej kultúry.
Zošrotovaný
Keď sa po vojne dostali k moci čechoslovácki boľševici a ich prisluhovači, nielenže knihu zakázali, ale jej celý náklad okamžite zošrotovali. Jej autora spolu s osobnosťami uvedenými v knihe jednoducho šmarili do jedného mecha nazvaného klérofašizmus.
Čo to slovo znamená? Aby som sa vyhol jednostrannému pohľadu, citujem nášho známeho ľavicového mysliteľa, spisovateľa, antifašistu a bývalého poslanca Národnej rady SR Vladimíra Mináča: ´V skutočnosti termín klérofašizmus nič nevysvetľuje, ani psychológiu Slovákov, ani ich konkrétnu históriu.
To slovo vzniklo ako propagandistické heslo, skôr zatemňuje aj deje okolo Slovenského štátu, účelovo ich zjednodušuje a splošťuje..., termín klérofašizmus je dogmatický, a preto nepravdivý.´ (Sub tegmine, str. 85.)
Múdrejšie časy?
Po roku 1989 sme si mysleli, že prišli nové, múdrejšie časy. Navrhol som môjmu bývalému spolužiakovi a priateľovi Bonzovi, že by sme mohli Slovenskú krv nanovo vydať a uctiť si tak pamiatku jeho štyri desaťročia perzekvovaného otca, ktorý nás opustil príliš skoro a konca boľševickej totality sa nedožil. Historické zvraty a prevraty ale dokážu byť neuveriteľne zákerné.
Mnohí ľavicoví fundamentalisti sa odrazu prerodili na fundamentalistov pravicových a zradcami z čias Mníchovskej dohody odrazu neboli tí mocní politici pri kormidle dejín, ale, čuduj sa svete, opäť tí najslabší, tzv. slovenskí klérofašisti, desiatky rokov prenasledovaní, mučení a zabíjaní duchovní, ktorých jedinou zbraňou bola láska a viera.
Na smetisku dejín
Keď som po prevrate vydal ako prvú knihu Hoj, vlasť moja od Edity Bugalovej, v ktorej sa konečne mohla napísať plná pravda o živote a diele Mikuláša Schneidera-Trnavského a ktorú som išiel hrdo ponúknuť poslucháčom bratislavského konzervatória, jeho vtedajší riaditeľ sa iba ironicky usmial a poučil ma: ´Vy neviete, že Schneider bol cirkevný skladateľ a nacionalista? Takých my tu propagovať nebudeme!´ Bum! Bác! Totálne ma zatopila nová realita.
Po prieskume medzi vtedajšími najväčšími knižnými distribútormi som sa stretal s väčšinou takých istých politicko-ľudských postojov. Preto sme sa nového vydania prvej slovenskej biografickej encyklopédie od Celestína Radványiho, pseudonymom Ercé, vzdali.
Pre tvorivého čitateľa
Vážim si a obdivujem úsilie a vytrvalosť, s akou Peter Bonzo Radványi napriek vtedajšiemu stíhaniu celej svojej rodiny a dnešnej okolitej tŕňave pokračuje v šľapajach a diele svojho otca.
Ako formou historických kalendárov už dlhé roky oboznamuje mladú generáciu s osobnosťami a našimi predkami, ktorí sa zaslúžili o udržanie a rozvoj všeľudských hodnôt a skutočnej pravej kultúry, bez ktorej život nie je možný ani v krajinách najväčších nebotyčných globálnych zlatých teliat. Som rád, že sa nám po dlhoročnom úsilí podarilo spolu vytvoriť ´večný´ historický kalendár, knihu Ľudia a udalosti v histórii Trnavy.
Myslím si, že je to prvá trnavská chronologicky usporiadaná obrázková encyklopédia. Má aj tú výhodu, že čitateľ si ju môže vlastnoručne dopĺňať a obohacovať. Na konci knihy sme zámerne nechali zopár prázdnych strán pre tvorivú historickú činnosť čitateľa.“