Malí bratia františkáni sú ľuďom v núdzi naporúdzi

RELAX - Reportáže | 21.6.2012, 12.35, Vladimír Kampf

Veža na františkánskom kostole svätého Jakuba v Trnave je odhalená. Konečne sa dočkala generálnej opravy. Niekoľko týždňov trčali nad mestom len rebrá barokovej cibule.

Majstri vymieňali konštrukciu krovu.

reklama

Rekonštrukcia by mala byť hotová v priebehu augusta. My sme sa do nej stihli vydriapať ešte v čase najväčšieho pracovného ruchu. Prvé poschodia v murovanej časti sú prístupné po drevených strmých schodoch.

Potom nasleduje niekoľko rebríkov vo vynovenej konštrukcii, z ktorej je jedinečný výhľad na okolie. Až sa z toho odvážnemu niekedy iskrí pred očami. Najmä keď si nedá pozor a buchne si hlavu o trám. :-) Ale zatočiť sa mu môže aj z tej výšky či nádherného výhľadu. Odtiaľto sa aj mestská veža zdá byť akási mrňavá.

Padol kríž
„Dozvedeli sme sa, že začiatkom päťdesiatych rokov padol kríž z vrcholu veže. Jeho ukotvenie do stavby v dôsledku poveternostných vplyvov zhnilo. Museli ho opäť osadiť a opraviť poškodené časti. Naspäť ho dvíhali neskoro na jeseň,“ hovorí predstavený kláštora František Olbert.

Lešenie na františkánskom kostole.

„Opravy sme robili aj pred ôsmimi rokmi. Vedeli sme, že veža nie v dobrom stave a že s ňou treba niečo robiť. Boli to vtedy len dočasné zabezpečenia.“
Zohnať financie na takúto náročnú opravu nie je jednoduché.

„Stále ich hľadáme,“ hovorí predstavený. „Našimi väčšinovými darcami sú veriaci z nášho kostola. Musím vyzdvihnúť ich pochopenie a ústretovosť. Prispieva tiež rehoľa. Snažili sme sa získať aj podporu verejných inštitúcií. Napísal som viacero projektov. Žiaľ, na ministerstve kultúry sme neuspeli.

Hneď pod kopulou majú svoje miesto zvony.

V minulom roku nám prispelo mesto sumou tritisíc eur a takou istou aj vyšší územný celok. Tento rok sme ich tiež žiadali, ale zatiaľ nemáme písomnú odpoveď. Rekonštrukciu robíme tak, aby veža opäť vydržala desiatky rokov bez väčšieho zásahu.“

Menší bratia františkáni si práce objednávajú u stavebných firiem. Časy, keď si veriaci v kostole po omši povedali čo treba a vyliezli na vežu majstrovať, sú preč. Dnes by to tak nešlo. „To rozhodne nie je také jednoduché. Na veži musia byť ľudia, ktorí majú dostatočné znalosti, technické vybavenie, schopnosti a skúsenosti.“

Vzťah s Bohom
V posledných rokoch je bratov františkánov v Trnave len sedem. Ani v meste ich už tak často nevídať v ich hnedých habitoch, ako kedysi. Bývali neprehliadnuteľní. „Raz je nás viac, raz menej,“ konštatuje predstavený. „Naša práca spočíva predovšetkým vo viere. Čokoľvek robíme, trebárs aj keď opravujeme vežu, je o viere.

Unikátny výhľad. Centrum mesta ako na dlani.

Keby sme nemali vzťah s Bohom, tak by sme tu asi nemali čo robiť. K tomu si život vyžaduje svoje. Poskytujeme ľuďom starostlivosť a základnú pastoračnú službu. Chodievame do domovov dôchodcov, prichádzajú za nami ľudia, ktorí prosia o rozhovor, pomoc či radu.

To sú veci, ktoré sa nedajú nejako hmatateľne vykázať. O to sa staráme spolu s ostatnými bratmi. Fungujeme ako jedna veľká rodina. Každý, kto žije v rodinnom dome, vie, že sa oň musí starať a musí na seba preberať rôzne úlohy,“ vysvetľuje, čo obnáša rehoľný život.

„Nerobíme tu v Trnave žiadnu dieru do sveta. Snažíme sa podľa našich reálnych možností reagovať na to, čo ľudia chcú. Dnešným prínosom a objavom by nemalo byť to, že dôležité sú iba veci, o ktorých sa verejne píše alebo hovorí.

Zátišie na jednom z poschodí veže.

Pre nás je prioritou vypočuť ľudí a pomôcť človeku, ktorý má nejaké ťažkosti. Ak sa stretnú so životnou krízou či zdravotnými problémami, je to pre nich ťažké. Musia sa s tým vysporiadať najmä vnútorne. Mnohým ľuďom, ktorí sú materiálne zabezpečení, chýba humánny – ľudský prístup. O ten sa tu my snažíme,“ dodáva.

Univerzita v kláštore
Františkánsky Kostol svätého Jakuba je jednoloďová baroková stavba s kláštorným komplexom. Stavať ho začali v roku 1632 na mieste staršieho gotického chrámu. Konečnú podobu získal v roku 1712. Mesto dalo pristaviť druhú polovicu uličného krídla až v roku 1749. Veža je z roku 1717.

Predpokladá sa, že v prvej polovici 13. storočia, ešte pred príchodom františkánov do Uhorska, stál na mieste dnešných budov kláštor iného rádu. Pravdepodobne tu bolo benediktínske opátstvo.

Františkáni prišli do Trnavy až v tridsiatych rokoch 13. storočia. Pravdepodobne sa spočiatku usadili v menšom dome pri kostolíku svätej Heleny, kde stál mestský špitál.

Práce by sa mali ukončiť do augusta.

Kláštor patril pôvodne do Mariánskej provincie. Bola v ňom zriadená filozofická a teologická škola, ktorú navštevovali aj bratia študenti z Bulharska a Bosny. Od roku 1642 bola povýšená na generálne štúdium a popri Trnavskej univerzite, ktorú spravovali jezuiti, bola druhou vysokou školou v meste. Po obnovení provincie v roku 1924 sa kláštor stal miestom noviciátu a je ním aj v súčasnosti.  

Foto: Autor