Púčik: Budúcnosť oblastného futbalu je v spájaní klubov

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 2.6.2012, 11.39, Ján Král

Zastáva viacero funkcií. Figuruje ako člen rady Západoslovenského futbalového zväzu, v Oblastnom futbalovom zväze Trnava je podpredsedom, šéfuje klubu v Ružindole a v neposlednom rade robí starostu tejto obce.

Vladimír Púčik (vľavo) figuruje v oblastných i krajských štruktúrach futbalových zväzov. Foto: Ján Král

reklama

Vladimír Púčik patrí k ľuďom, ktorí môžu hýbať regionálnym futbalom. A snaží sa o to.

Sezónu dohráva Ružindol v pokojnom strede tabuľky. Vládne v klube s týmto stavom spokojnosť?
- Mali sme výborný štart do súťaže. Ako jeden z mála tímov sme zobrali body Malženiciam, dokonca na ich pôde. V tom období mužstvo poctivo trénovalo. Len čo však upadla tréningová morálka, prejavilo sa to aj na ihrisku. Prišli zranenia, zostava sa neustále obmieňala. Máme šťastie, že ešte stále počítame v kádri osemnásť hráčov. Niektorí majú pre absencie objektívne príčiny ako sú zranenia alebo práca. Ďalší však na futbal kašlú.
 

Veľkou stratou pre tím bolo aj dlhodobé zranenie Petra Ševčíka. Súhlasíte?
- Áno. Domáci remízový zápas 0:0 s Bohdanovcami bol len jeho tretím duelom po návrate. Ide o typ futbalistu, aký je pre každé mužstvo vítaný a cenný. Veľmi dobré služby odviedol útočník Martin Mrva, ktorý prišiel cez zimu z Dlhej. Pochváliť môžem aj ďalších chlapcov. Sezónu sme dobre začali, no v závere sa prístup hráčov zhoršil. V doraste máme päť chlapcov, ktorí by už mohli hrávať aj za mužov. Nemajú však akosi záujem. Aj proti Bohdanovciam mali všetci hrať. Dostavil sa ale iba jeden. Majú rôzne výhovorky, ktorými však nás funkcionárov len odrádzajú od toho, aby sme robili futbal.
 

reklama

Cítiť z vašich slov skepsu. Čo spraviť, aby sa futbal v obci udržal na úrovni?
- Možno už tri roky o tom uvažujem, ale skutočne neviem. Zvažoval som aj, že sám odstúpim. Niekedy mám pocit, že len zabíjame čas na úkor rodiny. Trávim pri futbale takmer každú nedeľu. V klube však máme dobré podmienky aj zodpovedných chalanov, a týchto by mi bolo ľúto. Mančaft sa do novej sezóny pokúsime doplniť. Futbalový trh sa však veľmi zmenšil. Hráčov už nie je toľko, čo v minulosti. V prvom rade chceme robiť s mladíkmi z vlastného dorastu. V závere súťaže je na to ideálny čas, aby hrali bez tlaku. Veď sme v strede tabuľky. Ak túto šancu nevyužijú, bude to zlé.
 

Presadzujete myšlienku, aby sa kluby mohli spájať aj na úrovni mužov. Môžete ideu priblížiť?
- Moji kolegovia mi povedali, že si nevedia predstaviť, ako by také mužstvo fungovalo a či by vydržalo. Napredovanie oblastného futbalu však vidím v tom, že mládežnícke a postupne aj mužské tímy sa budú spájať. Kto bude chcieť hrávať organizovaný futbal, nezostane mu iné, ako sa podriadiť. V Rakúsku to funguje tak, že pred súťažným zápasom si príde zahrať skupina hráčov, niečo ako béčko, ktorí majú od pätnásť do päťdesiat rokov. Ide o predzápas, pretože v obci nemajú dorast. Možno toto príde aj na Slovensko. Práca s mládežou je veľmi dôležitá. Zároveň však ide o beh na dlhé trate. Vychováme chlapcov po dospelosť, často sa však potom rozhodnú, že sa nebudú ďalej venovať futbalu. Fandím mančaftom ako sú Boleráz, Zeleneč, kde prechod dorastencov k mužom funguje.
 

Kedy by táto myšlienka mohla vstúpiť do platnosti?
- Najskôr od sezóny 2013/2014. Záleží na dopyte. Chceme na zväze vytvoriť normu, aby sme myšlienku mohli uviesť do sveta. Športovo-technická komisia už pripravuje materiál. Nechceme však nič uponáhľať. Uvidíme, či kluby po tejto možnosti siahnu. Mnohé oddiely sa boria so slabou účasťou na tréningoch, chýbajúcou mládežou. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, chceme však byť pripravení, keď nastane čas.
 

Figurujete aj v rade Západoslovenského futbalového zväzu. Prejde na kraji myšlienka, aby piatu ligu mohli hrať aj družstvá, ktoré majú problém so zložením dvoch mládežníckych celkov? Umožní im ZsFZ štart so spojenými oddielmi?
- Ešte sme nemali zasadnutie rady, takže k tomu sa presne vyjadriť neviem. Myslím si však, že podporu to nájde u predsedu ZsFZ Ladislava Gádošiho. Vnímam to ako pozitívnu myšlienku. Ak kluby počas sezóny odhlásia mládežnícke družstvá, vyberáme pokuty. Ako funkcionár však viem, že peniaze sa veľmi ťažko zháňajú a detí pre šport v súčasnej dobe skutočne niet. Zväz musí vytvárať určité podmienky, a tie kluby buď využijú, alebo nie. Ťažko dávať nejaké direktívy, lepšie je vždy dať možnosť vybrať si.
 

Je možné, že sa tak stane už od novej sezóny a družstvo ako Horná Krupá bude môcť hrať piatu ligu?
- Verím, že áno. Nemalo by sa stať, že nejaký kolektív nepostúpi pre nesplnenie kvóty mládežníckych družstiev. Musí mu byť daná podmienka, ako nedostatok vykompenzuje. Postupujú futbalisti, nie funkcionári. Hráči si to zaslúžia. Nebolo by správne, aby sme im museli oznámiť, že nepostúpia a ich celoročná drina vyjde nazmar, lebo obec nemá dostatok detí.
 

Keď už sme pri debate o postupe. Kto podľa vás pôjde o stupeň vyššie z oblastnej súťaže A? Boleráz alebo Malženice?
- Oba celky sú veľmi kvalitné. Boleráz pracuje veľmi systematicky a dlhodobo. Spravodlivejšie by asi bolo, aby za túto dlhoročnú prácu postúpil Slavoj. Malženice však majú vynikajúci futbalový mančaft. Onedlho si to rozdajú vo vzájomnom súboji. Momentálne to má vo svojich rukách Boleráz.
 

Čo považujete za progres Oblastného futbalového zväzu a čo ste si predstavovali inak?
- Mnoho funkcionárov sa sťažuje, že na zväze nič nerobíme. Pri voľbách sa však objaví len málo nadšencov, ktorí chcú pomáhať vo funkciách. Za progres považujem, že v oblasti funguje 27 oddielov prípraviek. Dobré je, že mládežnícke mančafty sa môžu spájať. Teší ma, že na ObFZ Trnava sa počúvajú nové nápady a diskutuje sa o nich. Myslím si, že zväz funguje. Na druhej strane, v Trnave a okolí máme podnikateľské subjekty, ktoré by mohli podporiť šport. V rámci legislatívy však treba vytvoriť podmienky, aby sa im oplatilo sponzorovať toto odvetie. Na Slovensku a v Česku je obrovský rozdiel vo financovaní športu. Robia to rozumnejšie.

Takticky zmiatli Čechov
Vladimír Púčik sa prednedávnom zúčastnil na Majstrovstvách Európy starostov a primátorov vo futbale. V Poľskom meste Tychy obsadil slovenský tím druhé miesto. Starosta Ružindola mančaft koučoval.

„Takmer som oprášil kopačky proti Čechom. Mám však problémy s kolenom a členkom. Chrupavku v nohe mám zničenú a veľmi to bolí, aj pri dlhšej chôdzi. Pred zápasom s Čechmi sme sa však išli ešte s dvoma kolegami, ktorí dovtedy nehrali, rozbehať. Išlo o taktický zámer, aby sme Čechov zmiatli. Tí pozerali, čo sa deje, pretože nás na trávniku nevideli celý turnaj. Po piatich minútach poskakovania sme to však zabalili,“ usmial sa Púčik.

Starostovia väčšinou bývajú názoroví lídri a neoblomní chlapi. Ako fungovala spolupráca na ihrisku, vedia si ohľadne futbalom aj navzájom vynadať?

„Po zápase s Poľskom som bol bez hlasu. Duel s Nemeckom som riadil pomocou primátora Vrbového. Po stretnutí však už ani ten nemal hlas. Nešlo však o nadávanie, ale hecovanie, povzbudenie. Teší ma, že nás v nadväznosti na výsledky prišlo podporiť 27 našich známych, či už z rodiny, alebo starostovských stoličiek. Slovensko v Poľsku zanechalo veľmi dobrý dojem a nadviazali sme nové kontakty. V závere júla sme pozvaní na turnaj do Rakúska,“ dodal Púčik.