Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Eugen Blaškovič: Malému Rímu pribudne prívlastok Malý Paríž

RELAX - Tí sú naši | 4.6.2012, 14.02, Vladimír Kampf

Spolugalerista z Malej synagógy v Trnave Eugen Blaškovič sa odhodlane pustil do veľkých projektov. Sprostredkováva obrazové umenie nielen vo výstavných priestoroch, ale aj na ulici.

Eugen Blaškovič: Malému Rímu pribudne prívlastok Malý Paríž

Muž, ktorý má kopu dôvodov na lišiacky úsmev. FOTO: Autor

reklama

 

Súťaž amatérskych fotografov Amfo mala väčšinou svoju domovskú adresu v Humennom. V Trnave a okolí bolo naposledy ocenených až osemnásť autorov. Veľký fanúšik tohto súboja objektívov Eugen Blaškovič sa preto rozhodol, že exhibíciu toho najlepšieho dotiahne do Malého Ríma. „Organizátorke sa nepodarilo urobiť reprízu výstavy v Bratislave, takže sme dostali šancu,“ hovorí.

 

V jesenných farbách.

reklama

 

„Preto bude po prvý raz Amfo u nás. Ľudia si tak môžu pozrieť práce slovenských autorov a k tomu kolekciu z Česka. Humenné je ďaleko. Veľmi málo fotografov si mohlo pozrieť všetky ocenené práce na jednom mieste. Mnohí to budú mať do Trnavy bližšie.

 

Dúfam, že Foto Amfo Trnava bude mať pokračovanie aj v ďalších rokoch. Máme tu veľa dobrých fotografov, kopec podobných podujatí a k tomu tu aj vyučujú fotografiu na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity svätých Cyrila a Metoda.“ Podujatie už je dostupné až do konca júna v Malej synagóge na Haulíkovej 3.

 

V nočnom daždi.


Na ulicu s tým!
Eugen tento rok spoluorganizoval Fotofest Trnava. Aj toto je projekt, ktorý bude pokračovať. „Pôvodne sme ho plánovali len na apríl, niektoré výstavy zostali inštalované dlhšie. Galéria aj autori prejavili záujem. Presiahli sme rámec regiónu.

 

V Malej synagóge vystavovala Sára Saudková, na radnici miestna partia z T Foto. V mestskej veži bola moja výstava Trnava magická, v kaviarni na námestí sme umiestnili fotografie so spoločenským tanečným motívom a v jednom hoteli uprostred mesta zasa Mystérium duše. Na leto chystáme artstreety.

 

V obnovených hradbách.

 

Umenie na ulici – Haulík artstreet Trnava. Verejnosť sa tak zoznámi s výtvarníkmi, ktorí nemajú inak možnosť dať o sebe vedieť. Nie každý potenciálny fanúšik umenia má čas chodiť do galérií. Robíme to podľa parížskeho vzoru. O umenie sa človek musí potkýnať, aby si ho všimol.

 

Budeme vystavovať na romantických plotoch a v zákutiach nostalgickej uličky, ktorá nesie meno po arcibiskupovi pochádzajúcom z Trnavy,“ vysvetľuje Blaškovič. Arcibiskup Haulík sa venoval knižnej kultúre. V Chorvátsku ho považujú za zakladateľa knižnej kultúry na Balkáne. Hovoria mu aj: Kráľ kníh.

 

Vo večernom svetle.


Zruční otcovia
Eugen sa dostal k fotografii pred tridsiatimi piatimi rokmi. Hovorí o sebe, že je Trnavčan spriahnutý so Zavarčanom. „Začal som ako dvanásťročný. Keď som mal pätnásť, zarobil som si v repe na prvý aparát. S ním sa mi podarilo urobiť prvú sériu snímkov. :-)

 

Neskôr som chodil do rôznych krúžkov, kde sme v rámci masovej propagácie robili kopy fotiek. Takže sa mi technika dostala pod kožu. Fotil som obmedzene aj počas základnej vojenskej služby.“

 

Po nej už Eugen preberal úlohy vedúcich krúžkov. Štyri roky študoval na Inštitúte výtvarnej fotografie v Prahe. Nasledovala výstava vo vtedajšej trnavskej automobilke. Ďalšiu mal rovno v centre mesta v Eroháčku – Dome kultúry.

 

V odlesku výkladov.

 

Medzitým som obosielal rôzne súťaže nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.“ Od roku 1992 si pochvaľuje podmienky, ktoré nastali. „Začalo k nám prúdiť všetko, čoho bol dovtedy nedostatok. Fotografii to pomohlo, stala sa však masovou, čo komplikovalo cestu tvorivých autorov. Dovtedy bol fotograf považovaný takmer za umelca. Zrazu ním mohol byť každý. Kto chcel získať vážnosť v odbore, musel bojovať.

 

Príjemné bolo, že začali fotografovať aj ženy. Dovtedy to bola doména zručných otcov. Svet fotografie najprv priblížili ľuďom kompaktné prístroje na film a neskôr ho úplne pohltila digitálna technika.“ Doslova masový masaker fotografie spôsobila možnosť fotografovať mobilom.


„Našťastie nám zostala zachovaná aj fotografia. Je to všetko, čo vznikne cez objektív. To, čo treba prácne dorábať v počítači, je už podľa mňa grafika. Prístroj, nech je akýkoľvek, je len nástroj záznamu reality alebo aj nástroj ľudí, ktorí chcú vytvoriť viac ako len bežné zábery. Dôležitý je výsledok,“ mieni.

 

V pohode.


V minulosti človek potreboval mať viac peňazí na kúpu techniky, dnes to nie je až také dôležité. „Mínusom príchodu digitálnej techniky je, že sa vážnejšie veci dostávajú ťažšie k ľuďom. V čase filmu bolo ukojenie túžby po obraze korunované fotografiou, ktorá sa dala ohmatať. Inak to nešlo. Negatív bol farebne hore nohami, políčko kinofilmu malé...

 

Dnes je to väčšinou vec displeja, obrazovky či monitora. Túžba po zázname obrazu je naplnená. Zrazu je málo tých, ktorí obraz prenášajú aj do hmatateľnej reality. Výstavy sa ale inak robiť nedajú. To ma na tom stále baví.“


Hore nohami
Eugen si dal jednu veľkú úlohu: Zriadiť v Trnave múzeum fotografie, filmu a kinematografie. „Jeho predzvesťou je tohtoročné Amfo. „Mám jednu kóju, v ktorej je fotokomora s veľkým zväčšovákom a v druhej časti klasický ateliérový fotoaparát, ktorý fotil na veľkoformátový film. Je drevený s veľkou kľukou, obrovskou harmonikou a veľkým objektívom.

 

V tieni histórie.

 

Starší si ho pamätajú z čias, keď sa chodili fotiť na doklady alebo v svadobnom oblečení. Fotograf videl na matnici prístroja veľký obraz otočený hore nohami a ešte k tomu aj s otočenými stranami. Dúfam, že sa mi všetko podarí a mesto bude mať unikátne múzeum.“


Staré aparáty zbiera už tridsať rokov. Nič nevyhodil, všetko si starostlivo odložil. Okrem techniky zbiera aj fotografie. Exponátov má približne tisíc. Je ich toľko, že sa mu ani na jedno miesto nezmestia. „Veľká časť zbierky pochádza z Trnavy. Mnohé mám od zvučných mien trnavského fotografického sveta. Získal som ich od Filípka, Baka, Michalca, Babku... Ľudia by to všetko mali vidieť.“


Čo ešte pripravuje, sám nevie. Ale žartom hovorí, že keď bude veľký, tak začne byť konečne ako malý. „Fotografia mi umožňuje sprostredkovať to, čo cítim, a preniesť to aj na diváka. Je príjemné, keď niekto neznámy pozerá na obrázok a niečo na neho vzduchom preletí. :-) Dobrá fotka neschádza z mysle.“

 

V žiare reflektorov.

 

Pre znalcov nakoniec ešte jedna namotávka: Počas leta bude mať v Trnave pravdepodobne výstavu aj známy slovenský a európsky dokumentarista a reportér Karol Kállay. „Pracujeme tiež na výstave Jiřího Stivína, ktorý je nielen majstrom flauty, ale vyštudoval fotografiu na pražskej FAMU.“

 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama