Retro: V Hlohovci začali vyrábať nehorľavé sviečky

RELAX - Retro | 7.6.2012, 11.54, Benjamín Škreko

Tak sa na to pozrime... Čo ponúka výkladná skriňa, čiže titulná strana Trnavského hlasu extra spred dvadsiatich rokov? Musím konštatovať, že ani nie pol roka po palácovej revolúcii, keď k 1. januáru 1992 odišli vydavateľovi všetci redaktori do nohy, začínajú noviny vyzerať k svetu. Listujeme v čísle 23 na týždeň od 5. do 12. júna.

Aj vy ste si všimli pri sobotňajších nákupoch „dvanásťstotrojky“ pýšiace sa na trnavskom námestí? Táto akcia bola vlastne ukážkovou časťou objednávky súkromného podnikateľa Ing. Mohameda Poukhersa z Alžírska, kde majú záujem vytvoriť trvalé odbytisko vozidiel Š 1203. Trochu pestrejšie (dľa želania zákazníka) upravené vozidlá cestovali v pondelok do Talianska, odkiaľ „poplávajú“ priamo do Alžírska. Veľa zdaru. FOTO: Peter Ondrejka
 

Dobré nadpisy sú na to, aby šetrili čas. Tak si prebehnime titulku. Hold národnému umelcovi – aha, už viem, spevácka súťaž na počesť Mikuláša Schneidra-Trnavského... Nie! Oko mi padlo na tučne vysádzané mená víťaziek.

V I. kategórii skončila na prvom mieste dnešná svetová megastar, česká mezzosopranistka Magdalena Kožená z Brna a v II. nejaká Silvia (aha, dnešná Sisa!) Sklovská zo Žiliny. Ešte aj dnes môžeme byť na taký ročník pyšní.

Kone sa boja tenora
Ďalej čítame, že Piešťany otvorili kúpeľnú sezónu (nič nového), v štátnych firmách sa kradne (nič nového), v Kolumbii našli 35 mŕtvol (nič nového) a popri Palme začali v Hlohovci vyrábať sviečky aj súkromníci, ibaže nehoria (nič nového).

O čo bola pestrejšia prvá strana, o to väčšia nuda sa usalašila vo vnútri čísla. V regióne akoby sa nič nedialo, a tak sa v Trnavskom hlase, a ešte k tomu extra, dozvedáme, že slávny taliansky tenor Luciano Pavarotti sa dal na ďalšiu odtučňovaciu kúru.

Donútili ho vraj k tomu smutné pohľady jeho koní, keď sa triasli strachom, ktorého si ťažký pán vyberie na prechádzku. Na radu svojho dietológa sa 56-ročný Pavarotti rozhodol na začiatok štrnásť dní nepiť aperitívy a nejesť sladké.

Krásu modranskej keramiky a šikovnosť našich maliarok dnes už poznajú v mnohých krajinách sveta. Tradičný vzor na tejto váze je výsledkom šikovnosti Heleny Slávikovej z modranskej keramickej dielne. FOTO: THE
 

Záhady z Chicaga
V júni by sa ešte noviny nemali vyhovárať na uhorkovú sezónu, a tak nie je ľahké pochopiť bežiaci cyklus článkov o svetových záhadách. Napríklad že americký doktor Eisenbud fotil cez papierovú rúru myšlienky svojho pacienta Teda Seriosa. Najčistejšie zábery vychádzali, keď mal Ted vypité.

Podľa knihy Záhady okolo nás, z ktorej redakcia čerpala, nešlo o podvod, pretože to povedal Dr. Eisenbud. A ešte nešlo o podvod aj preto, lebo to povedal aj Ted Serios. Zato ako podvodníka obaja označili ich konkurenta nejakého Nemca Mumlera, zrejme preto, lebo bol ich konkurentom.

História magistra
História je učiteľkou života, magistra vitae, a tak sa k nej primerane úctivo správali aj naši predchodcovia. Predovšetkým ňou látali všetky diery v novinách, do ktorých by inak museli prácne zháňať nejaké miestne správy.

V čísle 23 z roku 1992, ktoré oprašujeme, sa ocitli vedľa seba Ludwig van Beethoven, Mária Terézia i prehľad dejín lokality Zereth, ako sa v roku 1313 volala Sereď. Na povzbudenie sebavedomia susednej Šintavy uverejňujeme informáciu, že Seredčania sú dnes síce veľkí mešťania, ale pôvodne boli obyčajnou osadou pre personál šintavského vodného hradu.

Jožo, Jožo...
Toto si nemôžem odpustiť. Čo vyviedol Jozef Adamec svojej Trnave. V poslednom zápase futbalovej jari naložili Bohemians pod jeho vedením zúboženému Spartaku u nás doma 5:0! „Zápas ukázal, čo robí psychická ťarcha,“ vyhováral sa Hatrlo.

„Prekvapený som bol výkonom svojho mužstva. Je mi smutno, že sa Trnava ocitla v takejto zlej situácii. Lenže nemala vo svojom strede skúseného futbalistu, ktorý by dokázal vtisnúť kolektívu pečať kvality, usmerniť ho aj v čase, keď to nejde podľa predstáv.“