Na pivečku U starého Wetzlera, ktorý otvoril svetu oči

AKTUALITY | 9.6.2012, 13.20, Benjamín Škreko

TRNAVA – Nemcom sa cez druhú svetovú vojnu dlho darilo pred svetom tajiť vraždenie väzňov v obrovskom koncentračnom dvojtábore Osvienčim-Brezinka (Auschwitz-Birkenau). Až na jar v roku 1944, keď tam už príšerným spôsobom prišli o život štyri milióny ľudí, hlavne židov, podarilo sa z tohto pekla na niekoľkýkrát utiecť dvom statočným mužom, Trnavčanovi Alfredovi Wetzlerovi a Topoľčancovi Walterovi Rosenbergovi.

Neviem, ale niečo mi na tom názve pivnice nesedí... FOTO: autor

reklama

Alfred Wetzler to nemal na Slovensku ľahké ani po oslobodení. Zomrel v roku 1988 v ústraní ako 70-ročný. Až pred 15 rokmi, v roku 1997, si ho republika uctila Radom Ľudovíta Štúra II. triedy a pred piatimi mu rodné mesto udelilo čestné občianstvo, oboje in memoriam.

Kto by sa chcel osobne pokloniť pamiatke tohto hrdinu, môže mu vzdať hold pri jeho pamätnej tabuli pri synagóge na Halenárskej ulici alebo rovno pred jeho domom v susedstve radnice. Aj po zmenách majiteľov domu bežný Trnavčan nepovie inak ako Wetzlerov.

O šírenie jeho mena sa zaslúžila hlavne obľúbená reštaurácia, ktorá v ňom má niekoľko prevádzok. Tento piatok 8. júna otvorila ďalšiu v pivnici. Keď vyslovím hádanku, ako sa nový pub volá, žiaden človek so zdravým rozumom nemá šancu uhádnuť. Názov pivnice znie U starého Wetzlera!

reklama

Nie som nijako extra útlocitný, ale čo je veľa, to je veľa. Velice by som prosil, aby každý, kto si chce dávať U starého Wetzlera do nosa, zvážil, či je to to isté, ako dať si vo Wetzlerovom dome pizzu... Alebo som predsa len príliš útlocitný?