Silná dvojka: Oľga našla cestu do Brankovho sveta až po rokoch

RELAX - Príbehy | 13.6.2012, 10.23, Katarína Rosinová

Prečo práve my? Mohla sa stokrát pýtať Oľga Mackovičová pri každej ďalšej rane, ktorú jej uštedril osud. No ona sa radšej teší z toho pozitívneho a svoju rodinu nadovšetko miluje.

Branko je na mamu veľmi naviazaný. Deväť rokov s ním chodila do školy, aby mohla zaňho písať poznámky. FOTO: Autorka
 

Zoznámili sme sa vďaka kontaktom so SPOSA-T – Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom v Trnave, ktorá buduje v Borovej zariadenie Ôsmy svetadiel pre autistov. Ide hlavne o dospelých, ktorí už vychodili školu a zrazu nemajú kam ísť a kde tráviť čas. To je aj prípad Oľginho takmer osemnásťročného syna Branislava.

Dve diagnózy
Autizmus Brankovi diagnostikovali až ako desaťročnému v roku 2004. Dovtedy sa všetci sústreďovali na jeho druhé postihnutie – svalovú dystrofiu, teda geneticky podmienené ochorenia svalov, ktoré sa prejavuje slabosťou a úbytkom svalstva. Hoci sa jeho stav zhoršuje, stále je schopný sám chodiť a nepotrebuje invalidný vozík.

„Keď sa narodil, mal časté zápchy, nepomáhalo mu nič. Nevedeli sme, čo je s ním. Až neskôr sme išli na pečeňové testy, a tie potvrdili svalovú dystrofiu,“ spomína Oľga Mackovičová.

Vlastný svet
O tom, že Branko je, navyše, autista, sa dozvedeli na rekondičnom pobyte. „Jedna pani mala skúsenosti s touto poruchou. Nezdalo sa jej, ako komunikoval s ostatnými. Odporučila nám navštíviť pani doktorku Jánošíkovú v Trnave.“ Tá jej podozrenie potvrdila.

Bez počítača si nevie predstaviť život. Aj vďaka nemu môže mať prehľad o aktuálnom počasí. FOTO: Autorka

Rodina Mackovičovcov bývala v tom čase v Jakubove na Záhorí. Aby boli bližšie k lekárke, presťahovali sa do Dolných Orešian. Vďaka nej a starostke dostali dvojizbový nájomný byt, v ktorom dodnes bývajú.

Kým Oľga a jej manžel nevedeli o synovom autizme, nebolo pre nich ľahké vychádzať s ním. Nevedeli si rady s jeho výkyvmi nálad a nepochopiteľným správaním. Dnes už vedia, že má svoj vlastný svet, ktorému sa okolie musí prispôsobiť.

„Je strašný pedant. Už keď bol malý, stále si umýval ruky, pretože nezniesol pocit, že ich má špinavé. Oblečenie musí mať usporiadané presne do komínčekov. Nevydrží čakať v čakárni u lekára. Musí ísť hneď dovnútra. Taktiež nemá rád veľa ľudí pokope. Stávalo sa, že sme išli napríklad na futbal, a on začal kričať. Nevedeli sme, čo mu je. Mysleli sme si, že len chce byť stredobodom pozornosti,“ približuje Oľga Mackovičová.

Syn je na ňu veľmi naviazaný. Ako každý autista, má na niektoré veci mimoriadne nadanie. Je slušný, tichý, rád sa učí. Jeho obrovskou záľubou je všetko, čo sa týka počasia. Sleduje predpovede v televízii aj na internete, o počasí dokáže rozprávať celé hodiny. Fascinuje ho.

Okrem Branka má Oľga ešte staršieho syna Rudolfa. Ten je síce astmatik, ale inak v poriadku. Našťastie. Postihnutie mladšieho Branka pripisuje Oľga udalostiam, ktoré sprevádzali jej tehotenstvo. „Prekonala som poškodenie lícneho nervu. Svaly na polovici tváre mi na čas ochrnuli.

Mesiac a pol som bola v nemocnici, chodila som na rehabilitácie, robili mi masáže, pichali injekcie. K tomu všetkému som otehotnela. Vôbec som to nečakala ani tomu nič nenasvedčovalo. Hovorí sa, že kto má v tehotenstve niečo so svalstvom, môže sa to preniesť aj na dieťa. Asi to tak bude,“ uvažuje.

Práca jej pomáha
Mackovičovci dnes žijú, ako sa dá. Manžel, ktorý bol živiteľom rodiny, utrpel v roku 2001 pracovný úraz a je na invalidnom dôchodku. Aby si prilepšili, nastúpila vyučená predavačka minulý rok do práce. Štyri hodiny denne predáva v malých potravinách. Práca je jedna z vecí, ktoré ju držia nad vodou. „Baví ma, že som medzi ľuďmi. Mám skvelú vedúcu. Vážim si, že som túto prácu dostala,“ hovorí s úsmevom.

Okrem toho si nevie vynachváliť pomoc nadácie Dobrý anjel, ktorá ich rodine každý mesiac finančne vypomáha. Vďaka nim sa chystajú v októbri na vytúženú dovolenku. Aj keď len v rámci Slovenska.

„Keď mi prišiel list, v ktorom mi oznámili, že ideme bezplatne na pobyt do hotela s akvaparkom, mala som slzy v očiach. Veľmi sa tešíme,“ dodáva žena, ktorej najväčším želaním je okrem zdravia vlastný bezbariérový domček.