Deti kráľa Drozdia brada čakajú už len na poriadny chvost

AKTUALITY | 15.6.2012, 14.58, Benjamín Škreko

TRNAVA – Pred dvoma týždňami som sa tu vytešoval, že v umelom fikuse v átriu na druhom poschodí našej budovy práve vysedela drozdica tri mláďatká. Kým popolavá mama sa ani nepohla z hniezda, čierny tato vláčil rodinke hmyz ako na pretekoch.

Tak by som s ním chcel byť kamarát, ale on sa tvári, že keby bol orol, najmenej hlavu mi odhryzne. FOTO: autor

reklama

Snaha rodičov bola korunovaná úspechom. Po átriu nám už skáču tučné drozdíčatá a pri skúške krídel denne preletia svoj osobný rekord aspoň o dvadsať centimetrov. Vzdialenosť zo zeme do hniezda prekonávajú za silného brčania letových pierok ako nič, ale okružné jazdy im zatiaľ nejdú. Ešte im nenarástlo chvostové kormidlo a pri zatáčaní občas bachnú hlavou do skla alebo steny.

Ktovie, ako dlho potrvá, kým z átria vzlietnu o to jedno podlažie vyššie na strechu Balakova a stadiaľ po pár poriadnejších tréningoch vysoko na oblohu. Aj im to žičím, aj som smutný. Skamarátili sme sa...

Teda, ja som chcel byť priateľ s nimi, ony so mnou ani nie. Ale hádam ich odchod dajako prežijem. Ako som písal aj minule, drozdy vysedia za sezónu tri až štyri generácie potomkov. A vari je tento kráľ Drozdia brada z našej strechy so svojou ženou horší od nejakého učebnicového trochára?

reklama

No, šak keď k tomu dôjdem, napíšem.
 

A čo tata? Pred dvoma týždňami sa takto staral o svojich krpcov, dnes ho takmer nevidno. Asi zbiera sily na výrobu ďalšej generácie drozdíčat. FOTO: autor