Občan sa môže sťažovať na lampárni, hluk naďalej vyhráva
AKTUALITY - Kurz sebaobrany | 18.6.2012, 09.21, Gabriel Kopúnek
Juniálesy, festivaly či otvárania letnej sezóny. Okrem zábavy tieto podujatia spája ešte jeden fenomén – nadmerný hluk. A voči nemu je občan totálne bezbranný.
Decibely z reprobední dostávajú tanečníkov aj obyvateľov mesta do vytrženia. Foto: Michal Hlavatocič
Namiesto toho, aby človeka v ochrane zdravia legislatíva chránila, jej nejednoznačnosť výkladu umožňuje štátnym úradníkom pohadzovať si daňového poplatníka ako špinavé ponožky medzi jednotlivými inštitúciami.
Príkladom je anabáza vybavovania sťažnosti našej čitateľky na hlučnú zábavu študentov UCM na majálese v priestoroch univerzity na Skladovej ulici. Že sa nesťažovala jediná, potvrdil aj náčelník mestskej polície Igor Keleši. „Voči organizátorovi vedieme správne konanie za nesplnenie podmienok stanovených mestom o nočnom pokoji, poriadku a čistote,“ uviedol.
Ako dodal, je to veľmi náročný proces, pretože legislatíva zväzuje mestu ruky, aby mohla takéto prípady riešiť účinnejšie. „Rušenie nočného pokoja v rámci občianskeho spolunažívania je jedna vec, postihnúť fyzickú alebo právnickú osobu je na dlhé lakte,“ dodáva a vysvetľuje, že mesto malo prijaté účinné všeobecne záväzné opatrenie, no prokurátor ho napadol, že nemá oporu v zákone.
Aj preto je na webovej stránke mesta odkaz Generálnej prokuratúry SR pre obyvateľov, aby sa v prípade nadmernej hlučnosti z prevádzok a podujatí so sťažnosťami obrátili na Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave (RÚVZ).
Naša čitateľka tak spravila. Na RÚVZ napísala podnet na začatie správneho konania voči organizátorovi majálesu. Zarazila ju však odpoveď, že úrad nerieši obťažovanie obyvateľov hlukom v prípade, že ide o jednorazové akcie. Danú vec je potrebné riešiť s mestom Trnava.
Kocúrkovo zavinené kľukatým paragrafom, alebo si úradníci z RÚVZ vykladajú zákon po svojom? Ten totiž nerozlišuje, či je nadmerný hluk jednorazovou záležitosťou, alebo sa dlhodobo opakuje.
Podľa štatistík mestskej polície, odhliadnuc od občianskeho spolunažívania, riešia týždenne tri sťažnosti na nadmernú hlučnosť prevádzok. „V najbližších dňoch ich počet bude určite narastať. A my občanom nedokážeme pomôcť viac, než požiadať organizátora, aby dal hudbu tichšie,“ konštatuje Igor Keleši.
Keďže sa úradníci zrejme riadia príslovím Nehas, čo ťa nepáli, občanovi ostávajú len dve možnosti. Buď si zistí adresu zodpovedného regionálneho hygienika, v noci ho zobudí a dotiahne ho k pôvodcovi hluku, alebo mu zopárkrát pri dome spraví diskotéku. Aby pochopil, aké to je. Žiaľ, inak sa práva na Slovensku nedomôže.