Chvenie zeme od Tatabánye zatriaslo aj Trnavou, ale laikom sa zdá, že Slovensku nič vážne nehrozí

RELAX - Reportáže | 19.2.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Väčšinu zemetrasení, ktoré otriasli Slovenskom, mohli pozorovať aj citlivejší ľudia okolo Trnavy. Naposledy to bolo v sobotu 29. januára o trištvrte na sedem večer. Epicentrum otrasov bolo len desať kilometrov od maďarského mesta Tatabánya medzi Budapešťou a Győrom.

Poškodený rodinný dom v Párnici pri zemetrasení v roku 2005. Foto: Ján Krošlák, SME

Mnohí si spočiatku neuvedomovali, čo sa to deje. Ľudia si reálne fyzické otrasy vysvetľujú spočiatku ako nevoľnosť či závrat. Podobné pocity mala aj Mária: „Bola som na návšteve u brata. Býva v Trnave v Jupiteri, v paneláku na piatom poschodí. O trištvrte na sedem sa mi zazdalo, akoby sa zachvela podlaha. Trvalo to sotva tri sekundy. Nikomu som nič nehovorila, lebo som nevedela, čo to malo znamenať. Že to bolo zemetrasenie, som zistila, až keď som pozerala správy o štvrť na osem.“
 

Strach vrátiť sa
Záleží, na čom stoja budovy. Podložie môže pohyby na povrchu zeme výrazne zosilniť. Niekde ho ľudia pocítia, a o pár kilometrov ďalej ho nikto nevníma. Tektonické zemetrasenie pri Tatabányi dosiahlo momentové magnitúdo 4,3. Takéto zemetrasenie sa môže prejaviť makroseizmickými účinkami na pomerne veľkom území.
Zemetrasenie zaznamenali aj stanice na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Rumunsku, Slovinsku, Chorvátsku, Poľsku, Nemecku, Taliansku, Švajčiarsku, Holandsku a dokonca aj vo Fínsku. V Oroszlányi bolo zemetrasenie cítiť asi najviac. Obyvatelia zo strachu vybehli z domov. Na desaťposchodovom činžiaku popraskali steny. Trpeli aj niektoré vyššie budovy v Budapešti.
Na Slovensku ho pravdepodobne najviac pocítili ľudia v Komárne. Viacero rodín vybehlo z vyšších poschodí panelákov a mali strach vrátiť sa. Báli sa ďalších otrasov. Podľa ich odhadov sa zem hýbala približne dvanásť sekúnd. Maďarský seizmológovia zaznamenali prvý slabší otras už vo štvrtok večer.

Gréckokatolícky kostol v Jasove na východnom Slovensku poškodilo zemetrasenie 20. mája 2003. Foto: archív GFU SAV

Mali by vydržať
Seizmológovia neradi počujú o Richterovej stupnici. Podľa niektorých je to len výmysel novinárov. Pre nich je dôležité magnitúdo, ktoré zasa mätie laikov. Magnitúdo totiž nie je stupnicou, ktorá vyjadruje účinky zemetrasení. Je to jeho sila. Záleží však aj na tom, na akom podloží a v akej hĺbke bolo epicentrum. Za určitých okolností môže vyššie magnitúdo v hĺbke spôsobiť menšie škody, ako oveľa nižšie bližšie k povrchu. Zemetrasenie pri Tatabány malo magnitúdo 4,3 a bolo v hĺbke 8,5 kilometra.
Vďaka internetu a sociálnym sieťam sa informácie o zemetrasení šírili veľmi rýchlo. To uľahčuje zbieranie informácií aj seizmológom. Z Trnavy je tam niekoľko príspevkov, v ktorých ľudia opisujú, ako sa s nimi jemne hýbala izba aj s nábytkom. Takéto pocity mali ľudia na vyšších poschodiach panelákov. Budovy u nás sú projektované na zemetrasenie s magnitúdom 7.
Od roku 1034 zažilo Slovensko najmenej 660 citeľných zemetrasení. Minimálne štyri z nich spôsobili veľké škody. Územie Slovenska má strednú úroveň zemetrasnej aktivity. Maximálne magnitúdo by tu podľa odborníkov nemalo presiahnuť úroveň 6,8. Na Haiti ničilo zemetrasenie s magnitúdom 7! Záleží však na podloží. Predpovedať čas, miesto a veľkosť zemetrasenia je nemožné.

Obraz neznámeho autora zachytáva Komárno po zemetrasení s puklinami na domoch. Reprodukcia maľby: GFU SAV

Ale kedy?
O mnohých zemetraseniach v minulosti nevieme. Krajina bola riedko osídlená a nikto žiadne záznamy nerobil. Za posledné tisícročie ich u nás mohlo byť približne dvetisíc štyristo, z toho štyri boli určite silnejšie. „Seizmická aktivita na našom území nie je zanedbateľná a musíme ju seriózne skúmať. Ak boli zemetrasenia, ktoré zabíjali a ničili domy v minulosti, a ak vieme, že sa geologický vývoj nášho územia nezastavil, tak nemáme inú možnosť, len predpokladať, že seizmická aktivita bude pokračovať,“ povedal vedúci katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc. „Nemáme dôvod myslieť si, že už máme všetko za sebou. Súčasná seizmická aktivita u nás je nízka. To vedie laikov k mylnému záveru, že nám nič nehrozí, že u nás zemetrasenia nie sú a vlastne nemáme čo skúmať. To je veľmi falošná predstava.“
Celkom určite sa ešte zatrasie aj Trnava a jej okolie. Ale kedy? V čase, keď vám padá na hlavu omietka, praskajú múry, niečo vás vyháňa z domu a nedá vám spať, je vám úplne jedno, že vo svete sú aj väčšie zemetrasenia... Nikto netuší, kedy sa zasa ohlási trebárs Dobrá Voda.

U nás husto. Epicentrá makroseizmicky pozorovaných zemetrasení na území Slovenska. Mapka: GFU SAV

Štyri najväčšie zemetrasenia na našom území

Stredné Slovensko
Stredom Slovenska zatriaslo 5. júna 1443. Zemetrasenie úplne zničilo Banskú Štiavnicu a bane v jej okolí. Ťažilo sa v nich najmä zlato a striebro. Bolo to v období politickej nestability a boja o nástupníctvo na trón. Ťažko poškodená bola aj Kremnica, Ľubietová a Prievidza. Zemetrasenie spôsobilo zranenia a smrť ľudí. Ich počet však nie je známy. Otrasy pocítili aj vo Viedni, Krakove a Brne.

Komárno
Zemetrasenie pri Komárne 28. júna 1763 prišlo za vlády Márie Terézie. V meste a jeho okolí spôsobilo paniku. Vyžiadalo si šesťdesiattri obetí. Stodva ľudí bolo zranených. Zničilo sedem kostolov a 279 domov. Otrasená oblasť bola väčšia ako územie dnešného Slovenska. Pocítili ho aj v Belehrade, Temešvári a Lipsku. Po ňom nasledovala séria otrasov v tejto oblasti počas nasledujúcich sto rokov.

Žilina
Zemetrasenie pri Žiline 15. januára 1858. Z hľadiska množstva a kvality dostupných prameňov však predstavuje významný predel v dokumentácii a analýze týchto javov u nás. V Žiline boli všetky domy poškodené, mnohé zostali neobývateľné. Účinky otrasov zaznamenali v sedemsto lokalitách dnešného Slovenska, Česka, Poľska, Rakúska a Maďarska. Otrasená oblasť zahŕňala napríklad Ostrihom a Wroclaw.

Dobrá Voda
Zemetrasenie pri Dobrej Vode severozápadne od Trnavy je najsilnejším na našom území v dvadsiatom storočí. Miestnych obyvateľov vystrašilo 9. januára 1906. Je to prvé zemetrasenie na Slovensku, ktoré bolo zaznamenané aj seizmometricky. Spôsobilo vážne škody v Dobrej Vode, vo viacerých obciach sa zmenila úroveň spodnej vody. Otrasená oblasť zasahovala až do dnešného Rakúska, Česka a Maďarska.