Kšefty s obecnými bytmi. Nájomcovia na nich vedia pekne zarobiť
AKTUALITY - Región | 22.6.2012, 09.00, Darina Kvetanová
Opustenie obecného bytu môže byť v niektorých prípadoch skvelým biznisom. Nájomník si totiž za seba hľadá náhradníka sám a často si od neho vypýta odstupné. V akej sume, to samospráva nezisťuje.

Nové obecné byty v Zelenči. Ľudia v nich platia nízke nájomné a keď odchádzajú, od svojho náhradníka si ho nechajú preplatiť. Foto: Darina Kvetanová
Na týchto praktikách sa priživujú aj realitné kancelárie, ktoré obchody sprostredkúvajú. Pripomíname, že ide o byty, ktoré obce postavili najmä za štátne peniaze.
Pýtajú dvakrát toľko
Rôzne realitky na svojich weboch aktuálne ponúkajú odstúpenie obecných bytov v Zelenči, Bučanoch a Brestovanoch. Zeleneč staval obecné byty vďaka úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 3,1 milióna eur.
Výstavbu spolufinancovali základným vkladom aj nájomcovia, a tak zároveň získali právo odkúpiť si byt po 30 rokoch za jedno euro. Ak sa niektorý z nich rozhodne z bytu odísť skôr, obec mu peniaze vráti z toho, čo zloží nový nájomca.
Rovnaký systém funguje aj v ďalších spomínaných obciach. Háčik je však v tom, že súčasný nájomca môže od nového vypýtať aj raz toľko, ako obci sám zaplatili.
Napríklad za 2-izbový byt v novej lokalite Zelenča zložil jeho nájomca vyše 23-tisíc eur. Za odstúpenie od zmluvy dnes cez realitnú kanceláriu pýta 45-tisíc eur. V inzeráte píše, že byt predáva aj so zariadením, ktoré si sám zakúpil.
Nájomcovia 3-izbových bytov v Brestovanoch zaplatili obci vklad od 18 do 30-tisíc eur, podľa rozlohy a termínu kolaudácie. Jeden z nich ho dnes odstupuje za 47-tisíc eur. S ním predáva aj zariadenie v byte a uvádza, že v ňom urobil rekonštrukcie.
V kurze sú aj nájomné byty v Bučanoch. Za trojizbovú nehnuteľnosť si nájomník cez realitnú kanceláriu pýta takmer 60-tisíc eur. Za takéto byty pritom nájomcovia obci skladali menej ako 26-tisíc eur.
Zákon neporušujú
Ak aj nájomníci na odstúpení bytov zarobia, zákon neporušujú. Klauzula v zmluve s obcou im totiž dáva právo nájsť si pri odchode z bytu za seba náhradu.
Toto právo podľa starostu Zelenča Ivana Ranušu na jednej strane má svoje opodstatnenie, pretože nájomca do bytu investoval vlastné peniaze. „Ak odchádza, polovicu z nich mu obec musí vrátiť do mesiaca, druhú do roka od odstúpenia od zmluvy.
Keď si však nájde náhradníka, ktorý obci vyplatí rovnakú sumu, exnájomca dostane peniaze ihneď,“ vysvetľuje. „Na druhej strane ale dáva možnosť obohatiť sa na obecnom byte,“ konštatuje Ranuša.
Starosta Zelenča Ivan Ranuša hovorí, že do výstavby obecných bytov za takýchto podmienok by už nešiel. Vzťah medzi obcou a nájomníkmi je komplikovaný. Foto: Darina Kvetanová
V Zelenči schvaľujú výmenu nájomníkov poslanci, obohacovaniu ale zabrániť nedokážu. „Ak sa súčasný a budúci nájomca vyrovnajú skryte, nezistíme, k akému zisku došlo. Vzťah obce a nájomcov v nových bytoch, ktorý vyplýva zo zmlúv, nie je najšťastnejším riešením. Sú v ňom diery, pre obec je viac nevýhodný, ako výhodný,“ dodáva starosta Zelenča.
Na nájomné byty majú v tejto obci vytvorený poradovník. Aktuálne je na ňom pätnásť záujemcov. Človek, ktorý z bytu odchádza, ich ale osloviť nemusí, aj keď mu to obec navrhne.
Kúpi, len kto chce
Všetko je podľa neho otázkou ponuky a dopytu. „Ak je niekto ochotný zaplatiť za byt viac, ako do neho vložil pôvodný nájomca, je to jeho rozhodnutie. Či je to pre neho výhodné, musí posúdiť klient sám. Nemyslím si, že ide o nekorektný obchod. Čo nie je zakázané, je povolené. A zmluvy s obcami nájomcom jasne povoľujú hľadať za seba náhradníkov,“ dodáva realitný maklér. |
Pod dohľadom
Zákon občan poruší, ak mu z odstúpenia nehnuteľnosti vznikne príjem, no on ho nezdaní. Takýto príjem musí zdaniť v daňovom priznaní. Ak tak neurobí, hrozí mu pokuta od 30 do 160-tisíc eur. „Týmto prípadom budeme venovať pozornosť v rámci vyhľadávacej činnosti, aby príjmy neostali bez zdanenia,“ uvádza hovorkyňa Daňového riaditeľstva SR Gabriela Dianová.