Retro: Figaro prekonalo úpadok a nadviazalo kontrakty

RELAX - Retro | 21.6.2012, 21.49, Benjamín Škreko

Pred dvadsiatimi rokmi, 19. júna 1992, vyšiel Trnavský hlas extra číslo 25. V tejto rubrike chceme čitateľovi poskytnúť porovnanie tém a žurnalistických postupov z citovaných novín s naším aktuálnym vydaním. Mala by to byť tak trochu nostalgia, ale hlavne zábava. Len aby sme, preboha, nikoho neurazili. Posúďte.

Slovo demokracia si vysvetľuje každý po svojom. Svojsky si ho vysvetlil aj majiteľ Škody 100 červenej farby (bez ŠPZ), ktorú zaparkoval na parkovisku pred internátom STU na Ul. gen. Svobodu. FOTO: Peter Ondrejka

Nevinný detský žart alebo útek pred písomkou z matiky? „Pekne sa začal tento týždeň,“ takto pekne sa začal článok o šírení poplašnej správy v Trnave.

Bombastická správa
„Slnkom zaliate pondelkové ráno sľubovalo (konečne) pekný deň. I školákom sa išlo lepšie do školy, keď nemuseli cupotať medzi dažďovými kvapkami. Aj tí zo Základnej školy na Bottovej ulici išli akoby nič. Na čísle tiesňového volania 158 oznámil ráno pred ôsmou hodinou ženský hlas, že na Bottovej vybuchne bomba. A bolo po peknom ráne. Pre trnavských policajtov, zamestnancov dvoch škôl na tejto ulici...“

Nebudem vás ďalej unúvať. Takéto spravodajstvo alebo čo je to ma vie zdvihnúť zo stoličky. Poviem rovno, o čo išlo v článku, ktorý ešte dlho pokračoval: Anonym ohlásil na 9. hodinu bombu. Policajti prezreli školu. Bombu nenašli. Vyučovanie sa začalo o 11. hodine.

Vstalo, aby spadlo
Hoci v štáte šarapatila druhotná platobná neschopnosť, autor článku Reality trnavského Figara zvolil jasavý tón. Známa továreň na výrobu cukroviniek prekonala kritický úpadok a na veľtrhu v Kolíne nad Rýnom nadviazala kontrakty vo výške dvanástich percent produkcie!

Úbytok požiadaviek Kuvajtu ako dôsledok vojny v Perzskom zálive promptne nahradili záujemcovia z Nemecka, Rakúska, Holandska a ďalších západoeurópskych štátov.

„Samozrejme,“ rozplýva sa autor, „že najviac láka unikát na svetových trhoch vôbec – roksové lízanky. Predo mnou prišla objednávka od známej firmy Július Meinl z Viedne, ktorú si dobre pamätajú aj postarší našinci.“

Ďalej sa dozvedáme, že ministerstvo privatizácie zaradilo Figaro do tzv. verejnej súťaže, do ktorej sa hlásia zahraniční záujemcovia o kapitálovú spoluúčasť. „Samotná fabrika je iba v úlohe pozorovateľa. Nie je známy ani termín súťaže, ani účastníci, ale iste si nik neželá, aby sa v Trnave skončila sláva továrne, založenej v roku 1906...“ My už vieme viac. Figaro zanikne o dvadsať rokov po napísaní článku.

Trnavská športová hala bude koncom júna dejiskom prípravného predolympijského medzištátneho stretnutia v hádzanej mužov. Kedy a s kým? To všetko sa dozviete v budúcom čísle TH EXTRA. ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: Andrej Šimončič

Nezomrieť na provinčnosť
Na prvej strane Trnavského hlasu extra č. 25 z roku 1992 je síce pochvalný článok o súkromnej zámočníckej dielni v Trnave, ale inak sa noviny vydali tuším na cestu okolo sveta.

Poetický fejtón Pohľadnica z Prahy, zločinnosť balkánskych mafií v strednej Európe, avízo rozhlasovej kompozície Prvá láska nastorako podľa rovnomennej knihy Milana Ferka, škodlivosť kradnutia na ľudskú psychiku podľa Gándhího, príbeh slepej bulharskej ženy, ktorá sa stala jasnovidkou, koľko stojí bozk od Toma Cruissa, svadba Hany Zagorovej so Štefanom Margitom len pár týždňov po rozvode s Vlastimilom Harapesom...

Dobre, uznávam, začala sa uhorková sezóna, bolo treba lepiť diery... Ale azda len nie priamo poviedkou W. Brittaina Ako oklamať zločinca, odohrávajúcou sa v Alabame.

Zlatí habáni
Ako balzam zapôsobil po týchto svetových témach na moju lokálpatriotickú dušu článok s otázkou v názve Obnovíme zašlú slávu džbánkarstva?

Autor popisuje pôsobenie habánov v dedinách Trnavského okresu od Košolnej cez Suchú nad Parnou, Zvončín, Smolenice, Trstín a Dechtice po Dobrú Vodu a vyslovuje ľútosť nad živorením tradície. Ponúka dokonca vlastnoručne vymyslenú značku pre keramiku na oživených habánskych základoch: Ceramique...

Hartovnica
Z ničoho nič na nás z prostriedka exponovanej tretej novinovej strany pozerá nadpis Vôňa kuchyne. Bez zbytočného vysvetľovania redakcia podeň zaradila dva recepty, na piešťanský závitok a na hartovnicu. Ten druhý je kratší, tak si ho odcitujme:

„Ja to typická slovenská polievka, na prípravu ktorej potrebujete 1 liter vody, 40 g hladkej múky, 1 liter sladkého mlieka a 40 g údenej slaninky. Osolenú vodu necháme zovrieť, za stáleho miešania pridáme do nej múku a povaríme. Múka musí jemne zhrčkovatieť. Do uvarenej vody pridáme mlieko a na drobno pokrájanú opečenú slaninku.“

A predsa len... Kto by si chcel uvariť aj piešťanský závitok, pre nedostatok miesta uverejňujeme aspoň podstatné pojmy z receptu – slovesá: Potrebujeme, umyjeme, pokrájame, udusíme, naplníme, pridáme, ponatierame, stočíme, previažeme, dusíme, pridáme, podlejeme, udusíme, vyberieme, vydusíme, zaprášime, opražíme, zalejeme, prevaríme, precedíme, pridáme, prevaríme, ochutíme, zjemníme. Dobrú chuť!

Inzeráty, to je moje
Veľmi rád čítam riadkovú občiansku inzerciu. Z Trnavského hlasu extra číslo 25 z roku 1992 vyberám zopár ukážok, na ktorých chcem demonštrovať, že nejde o zvrhlosť, ale o zábavu. Čo to je za myšlienkové pochody...

„Predám dve garáže v Piešťanoch, vhodné ako sklad pieskov...“ „Predám domček v Zavare. Cena od 70 do 80 tisíc.“ „Predám Škodu 1203. K tomu náradie. Sekera. Hlboká.“ „Predám Fiat, nejazdený, kosačku, nekosená.“ „Predám: Práčku. Perie. Luster. Svieti.“

Pocta Herdovi
Pred dvadsiatimi rokmi sa udiali v Trnave dva málo vídané a slýchané akty. Mesto ako prvé v Česko-Slovensku pomenovalo jednu z ulíc ako Olympijskú, čo malo súvis s novým Námestím Jozefa Herdu v oblasti Sídliska ČSZM.

Jozefovi Herdovi sa tejto pocty dostalo s kurióznym odôvodnením: Uplynul práve rok od 55. výročia jeho zisku striebornej medaily v zápasení na olympijských hrách v Berlíne...

No a čo to tam ešte máme? Boxeri Atómu v Lombardii, džudisti Slávie v Salzburgu, hádzanárky Skloplastu v Kamennom mlyne...