Červeník stráži kopa svätých

RELAX - Kuriozity | 3.7.2012, 23.15, prispievatelia

Bin, Been, Edeuthbiny, Verusvar, Wereswar, Veresvar, Verešvár, Červeník. Takto sa menili názvy obce od roku 1113, keď bola majetkom zoborského kláštora až do roku 1948.

Zvonicu vysvätili len pred niekoľkými rokmi.

Vtedy názov po majiteľovi obce z 13. storočia poslovenčili. Jedinečný nález – strieborný nákrčník, potvrdzuje osídlenie územia už v mladšej dobe rímskej. V roku 2013 oslávi Červeník 900 rokov od prvej písomnej zmienky.

Verešváranov prezývajú aj Mrkvári. Možno to znie hanlivo alebo smiešne, ale treba to brať ako hold pestovateľom najlepšej a najkrajšej mrkvy v okolí. Že to nikomu neprekáža, dokazuje aj Karotka – názov základnej organizácie Slovenského zväzu telesne postihnutých.

Obec ležala pôvodne pri leopoldovskom cintoríne. Po požiari v roku 1662 ju znovu vybudovali kúsok ďalej na polceste medzi Trnavou a Piešťanmi. Najvýznamnejšia pamiatka je katolícky kostol Obetovania Panny Márie z 18. storočia.

Plastiky a sochy zdobia celý Červeník.

Na cintorínoch, pri cestách, na poliach, sa kedysi stavali kaplnky, božie muky, kríže, sochy na kamenných stĺpoch ako pamätníky živelných pohrôm a zároveň prosba o ochranu.

V Červeníku sme na jednom mieste našli niekoľko kamenných plastík. Kríž s plastikou Sedembolestnej panny Márie z roku 1760, sochy Svätého Jána Nepomúckeho, Svätej rodiny, Panny Márie Bolestnej.

Socha Márie Magdalény, sv. Jána Krstiteľa, Kristusa Zmŕtvychvstalého, sv. Trojice, pomník s reliéfom zomierajúci vojak, Trojičný stĺp z roku 1772 sa dostali do Zoznamu pamiatkových objektov v hlohoveckom okrese.
Na námestí je aj nová zvonica, ktorú posvätili v roku 2009. Vnútri je dvestoročná socha Panny Márie, nad vchodom do zvonice je soška sv. Floriána, patróna hasičov.

Historická Panna Mária je aj súčasťou moderného sveta.

Červeník preslávili slávnosti spevu, hudby a tanca. Začalo to pred vyše sto rokmi vznikom dychovej hudby. V druhom najväčšom amfiteátri v trnavskom kraji sa aj toto leto stretnú hudobní fanúšikovia, aj keď piesne už sú modernejšie.

Zaujímavá je aj stála národopisná výstava krojov a predmetov dennej potreby z čias našich praprastarých mám.

Text a foto: Júlia Kampfová