Znovuobjavené kráľovstvo drevín ukryté medzi panelákmi

RELAX - Reportáže | 11.7.2012, 14.22, Katarína Rosinová

Uprostred panelákov na Prednádraží sa nachádza oáza zelene, v ktorej sa stretli zaujímavé a výnimočné stromy staré zopár desaťročí. Málo chýbalo a dnes by tam bola namiesto nej džungľa.

Kristína Gerulová je medzi stromami ako doma.

Aj Trnava mala kedysi botanickú záhradu. Založil ju v roku 1967 Pedagogický inštitút Univerzity Komenského, ktorý v tom čase sídlil v dnešných priestoroch Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity.

Neslúžila pre verejnosť, ale na praktickú výučbu prírodopisu budúcich učiteľov. V roku 1974 ju dokonca zapojili do sústavy botanických záhrad v bývalej ČSSR.

Sekvojovce mamutie sa uchádzajú o titul strom roka.

Keď sa v roku 1986 inštitút presťahoval do Bratislavy, záhrada upadla do zabudnutia. Nová škola mala totiž technické zameranie a sústredila sa skôr na budovanie laboratórií, ako na rastliny.

Po centimetroch
A tak areál dvadsať rokov zarastal. Botanická záhrada zanikla, pretože, pravdepodobne zmenou legislatívy, prišla o svoj štatút. Ktovie ako by vyzerala dnes, keby nebolo Kristíny Gerulovej, ktorá v tom čase študovala na MTF. V súčasnosti v škole vyučuje environmentálne inžinierstvo.

"Bývala som na Botanickej ulici, ktorá dostala svoj názov práve podľa záhrady, čo možno nie všetci vedia. V roku 2004 som sa náhodou dozvedela od riaditeľa našej katedry, že na školskom pozemku bola kedysi botanická záhrada. Bola by škoda, keby sa na ňu zabudlo a tak sme spolu s ďalšími ľuďmi zo školy začali v roku 2005 jej revitalizáciu," spomína Kristína.

Kryptoméria japonská má ihličie, ktoré na zimu neopadáva.

Ako sa ukázalo, nebolo to také jednoduché. Za plotom našli zarastenú džungľu, v ktorej boli vzácne dreviny pomiešané s náletovými. No nenechali sa odradiť. Od jari do jesene sa tu striedali desiatky študentov a pedagógov, ktorí pracovali vo voľnom čase a zadarmo.

"Postupovali sme doslova po centimetroch. Nemali sme žiadne mechanizmy, takže spočiatku sme konáre doslova vystrihávali nožnicami. Samozrejme, najskôr sme ich museli identifikovať, aby sme náhodou neodstránili niečo vzácne.

Napríklad céder sme omylom označili ako smrekovec opadavý, dnes sa na tom už len smejeme." Práca im išla čoraz viac od ruky aj vďaka pomoci mesta a firiem, ktoré pomohli sponzorsky.

Citrónovec trojlistý sa používa ako podnož pre pravé citrusy.

Zaujímavé kúsky
Súčasťou botanickej záhrady bol kedysi ovocný sad, vinohrad i rozárium. Dnes je to skôr arborétum, vytvorené takmer výlučne z cudzokrajných stromov a kríkov. Hoci v súčasnosti už nie je problém zohnať v záhradníctvach takmer čokoľvek, vrátane vzácnych drevín, predsa len majú botanické záhrady význam.

"Väčšina stromov na tomto pozemku má štyridsať až päťdesiat rokov, čiže keby si chcel niekto vypestovať podobné, musel by čakať dlhý čas," vysvetľuje Kristína. Prevádza nás záhradou a predstavuje tie najzaujímavejšie kúsky.

Najväčšou pýchou bývalej botanickej záhrady sú dva sekvojovce mamutie, ktoré tento rok mestský úrad nominoval na stromy roka. Najbližší sekvojovec je v Dolnej Krupej. Tieto stromy sú veľmi často nesprávne označované ako sekvoje.

Plot si vzali do parády graffiťáci.

Kryptoméria japonská má zvláštny typ ihlíc, ktoré na zimu neopadávajú. Mráz poškodí celé vetvičky, tie zhnednú a opadávajú v celých zväzkoch. V Japonsku drevo z nej využívali na stavbu lodí a sudov, pretože je vodeodolné. Najbližšie kryptomérie sa nachádzajú v botanickej záhrade v Bratislave.

Prevláda Čína a Amerika
Prechádzame okolo ďalších zaujímavých stromov. Korkovník amurský je jeden z dvoch najvýznamnejších zdrojov prírodného korku, metasekvoja čínska bola vedcom známa len z treťohorných skamenelín, ako žijúcu ju objavili až v roku 1941.

Bývalá botanická záhrada sa pomaly dostáva do povedomia verejnosti.

Cercidovník japonský prezývajú aj perníkový strom, lebo jeho listy majú na jeseň vôňu perníka. Ľaliovník tulipánokvetý môže mať v dospelom veku veľmi štíhly kmeň bez konárov. Keďže jeho drevo sa veľmi dobre opracúva, indiáni si z neho vyrábali kanoe.

Muchovník Lamarckov sa vyznačuje plodmi, ktoré chutia podobne ako čučoriedky, no akurát zrelé sú len veľmi krátko a rýchlo opadajú. Zaujímavý je aj ambrovník styraxový, známy ako žuvačkový strom. Po narezaní kôry začne vytekať intenzívne voňajúca živica - styrax, ktorá sa kedysi pridávala do žuvačiek.

Nájdeme tu aj klasickejšie druhy ako ginko dvojlaločné, céder himalájsky či javor cukrový. V areáli sa v súčasnosti nachádza 327 kusov drevín a 960 metrov štvorcových krovitých porastov.

Sedemdesiat až osemdesiat percent drevín pochádza z Ázie alebo Ameriky.
Medzi najnovšie prírastky patria stromy zo Stredomoria. Napríklad judášovec strukový sa spája s legendou, podľa ktorej na ňom ukončil svoj život biblický Judáš. Je typický ružovými kvetmi, ktoré kvitnú priamo na kmeni a konároch.

Spoločnými silami
Dobrovoľníci, študenti a zamestnanci fakulty urobili za sedem rokov veľký kus práce. Majú hotovú inventarizáciu stromov a kríkov, náučný chodník, prvé tabuľky s názvami stromov i prehľadnú webovú stránku, kde sú všetky potrebné informácie. „Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí pomohli, aj vedeniu fakulty, ktoré nás v našej myšlienke plne podporovalo.

Jamu po starej budove so skleníkom chcú vypratať a zaviezť hlinou.

Výsledkom je, že si záhradu všetci tak nejako viac vážime. Sme vďační za každé euro tým, ktorí nám prispeli alebo ešte len prispejú. Radi by sme totiž ešte vybudovali chodníky, závlahový systém so studňou a sanovali jamu po zbúranom skleníku,“.približuje plány Kristína.

"Časom by sme sa chceli uchádzať o štatút arboréta. Zatiaľ to však nie je možné, lebo tu nerobíme výskum, len záhradu udržiavame a zveľaďujeme," dodáva.

Fakulta zamestnáva záhradníka, ktorý areál denne kosí a zveľaďuje. Vďaka sponzorom, grantom a podujatiam, akým je napríklad festival Ekofest, môžu dopĺňať nové dreviny. Nevábny šedivý plot zase skrášlili svojimi graffitmi umelci zo Slovenska i Česka.

Priestor môže navštíviť zadarmo každý, počas pracovných dní. Vždy vtedy, keď sa v ňom nachádza záhradník a je otvorená bránka od nového chodníka, spájajúceho ulice Bottovu a Botanickú.

Máte staré fotografie, ktoré zachytávajú bývalú botanickú záhradu v jej začiatkoch? Tím, ktorí pracuje na jej revitalizácii, by veľmi ocenil, keby ste ich mohli poskytnúť. Napíšte nám na redakcia@trnavskyhlas.sk alebo sa obráťte priamo na koordinátorku projektu Kristínu Gerulovú. Kontakt: kristina.gerulova@stuba.sk

Foto: Michal Hlavatovič