Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Príbeh Jána Sokola - muža s kopou nezodpovedaných otázok

RELAX - Príbehy | 18.7.2012, 09.59, prispievatelia

Ján Sokol zastával funkciu arcibiskupa trnavskej rímskokatolíckej arcidiecézy takmer dvadsať rokov. Vymenovaný do funkcie bol 26. júla 1989 za pápeža Jána Pavla II. a uvoľnený z nej bol pápežom Benediktom XVI. 18.4.2009, keď na jeho miesto nastúpil nový arcibiskup Róbert Bezák.

Príbeh Jána Sokola - muža s kopou nezodpovedaných otázok

O smerovaní katolíckej cirkvi mal konzervatívne predstavy.

reklama

 

Svoju cirkevnú kariéru začal v roku 1957, keď ho po štúdiu na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave ako 24-ročného vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Šuranoch, Leviciach, v Bratislave - Novom Meste, po zákaze pôsobenia v hlavnom meste ho preložili do Štúrova.

 

Neskôr opäť pôsobil v Bratislave ako prefekt kňazského seminára, ale aj z tohto postu bol odvolaný a preložený do Serede, kde bol postupne správcom farnosti a dekanom.

 

Vyspovedal Husáka?

reklama

 

V roku 1987 bol po smrti trnavského biskupa Júliusa Gábriša zvolený za administrátora Trnavskej arcidiecézy, ale vtedajšie štátne orgány zamietli žiadosť o udelenie štátneho súhlasu. O rok neskôr však bol menovaný za trnavského biskupa a krátko pred pádom komunizmu sa ako arcibiskup stal vedúcim Trnavskej arcidiecézy.

 

Počas svojho pôsobenia vyvolal Ján Sokol viacero kontroverzných krokov, ba niektoré podnietili aj vznik petícií či kritiku rôznych významných osobností a organizácií.

 

Už krátko po nežnej revolúcii sa zviditeľnil tvrdením, že vyspovedal zomierajúceho Gustáva Husáka a ten od neho prijal sviatosti, hoci Husákovi synovia informáciu dementovali.


 

Hon na satanistov

 

V 90. rokoch polarizoval verejnosť aj kritikou modernej kultúry, vystupoval proti koncertu anglickej hudobnej legendy Black Sabath, ktorú obvinil zo satanizmu, čo sa týmto rockerom nestalo nikdy počas ich kariéry, inokedy zasa žiadal, aby súdy zakázali plagáty i film Miloša Formana Ľud verzus Larry Flynt, čo sa nepríjemne ponášalo na cenzúru za bývalej komunistickej vlády.

 

Arcibiskup sa okrem iného zamiešal aj do politiky, keď pred desiatimi rokmi odporúčal veriacim, koho majú a koho nemajú voliť, vhodní boli podľa neho „katolíci – vlastenci.“

 

 

Velebil blahobyt

 

Podobne kontroverzne bola vnímaná aj jeho podpora nacionalizmu či obhajoba vojnového slovenského štátu. Trnavský arcibiskup sa zúčastňoval na odhaľovaní pamätných tabúľ čelným politickým predstaviteľom z čias vojny, celebroval omše za Tisa a podporoval oslavné knihy o ňom, ba požehnal aj pravicových extrémistov zo Slovenskej pospolitosti, ale najväčšiu nevôľu vzbudil televíznym vystúpením v decembri 2006, v ktorom hovoril o blahobyte za slovenského štátu.

 

„Ja si vážim pána prezidenta Tisu, a veľmi vážim... My sme boli veľmi chudobní, a keď on bol, sme boli teda na úrovni... Tu bol blahobyt... Nič nám tu nechýbalo..“ Početní kritici spolu so zástupcami Židov však pobúrene namietali, že onen blahobyt vznikol aj z rozkradnutého majetku 70-tisíc Židov, ktorí zahynuli v tomto období.

 

 

Špirituál

 

Otázniky visia aj nad Sokolovou údajnou spoluprácou s komunistickou tajnou službou, ktoré dodnes nie sú uspokojivo zodpovedané. Sám Sokol síce odmietol spoluprácu s ŠtB a na zverejnené informácie o jeho kontaktoch s komunistickou tajnou službou reagoval tak, že sa o médiách vyjadril: „Brodíme sa v temnom bahne.“

 

Konferencia biskupov Slovenska vo svojom stanovisku uviedla: „Odpovede na konkrétne otázky prípadnej spolupráce môže poskytnúť iba arcibiskup Sokol. Preto ani KBS v súčasnosti nemôže v tomto konkrétnom prípade vyjadriť jednoznačné stanovisko. Arcibiskup Sokol vyhlásil, že vedome s ŠtB nikdy nespolupracoval. Vyhlásenia arcibiskupa Sokola sme zobrali na vedomie.“

 

Arcibiskup Sokol vystupoval často veľmi zanietene.

 

Sokolovi kritici namietali nielen proti zľahčovaniu problému, ale zdôrazňovali, že podobné kauzy majú negatívny ohlas zvlášť u mladších veriacich. Faktom je, že odtajnené zväzky obsahujú informácie o ňom ako o agentovi pod krycím menom Špirituál, rovnako ako to, že hoci pôvodne mala komunistická štátna moc problém s jeho menovaním do funkcie v Trnavskej arcidiecéze, napokon s ním súhlasila, čo sa stalo práve v období, keď ho ŠtB preradila do kategórie tajného spolupracovníka.

 

Podľa historikov praktizovala tajná služba bežne takýto systém výmeny „niečo za niečo“. Ako uviedol jeden zo zakladateľov Ústavu pamäti národa Miroslav Lehký, hoci Sokolov spis bol skartovaný, podarilo sa zrekonštruovať jeho spoluprácu na základe iných zväzkov, a to aj na základe toho, že každý eštebák musel vyúčtovať finančné výdavky: „Práve v nich sme našli potvrdenia o stretnutiach Sokola s jeho eštebákom, vyúčtovania nákladov na údržbu konšpiračných bytov aj potvrdenky za takzvané pohostenie, ktoré Sokol od ŠtB dostával.“

 

Z dokumentov vyplýva, že Ján Sokol chodil na schôdzky v konšpiračnom byte a od príslušníka ŠtB prijal rôzne dary, najväčší vo výške tritisíc korún, čo bolo v roku 1988 viac než vtedajšia mesačná mzda.

 

 

Kolegovia svedkovia

 

Pozorovatelia už pred ukončením jeho pôsobenia na Trnavskej arcidiecéze upozorňovali na to, že vo veku 75 musí arcibiskup podľa Kódexu kánonického práva požiadať o uvoľnenie z postu, čomu pápež môže aj nemusí vyhovieť, pričom prvá možnosť bude riešením kontroverznej situácie. Tak sa aj stalo a Jána Sokola v apríli 2009 nahradil vo funkcii trnavského arcibiskupa Róbert Bezák.

 

Vzápätí sa zjavila aj ďalšia ekonomická kauza, ktorú mali podľa zverejnených informácií preverovať cirkevné autority na Slovensku aj vo Vatikáne. Arcibiskup Sokol mal v roku 1998 údajne previesť pol miliardy korún na účet bývalého agenta komunistickej Štátnej bezpečnosti Štefana Náhlika, ktorý bol kľúčovou postavou v akcii rozloženia tajného rádu františkánov, pričom peniaze z osobitného účtu, ktorým disponoval arcibiskup, mali pochádzať z predaja cirkevných pozemkov.

 

Emeritný trnavský arcibiskup žaloval vydavateľa časopisu .týždeň, ktorý informácie priniesol, medzi svedkami na súde vystupoval arcibiskup Róbert Bezák i bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, po dvoch rokoch trvania však v marci tohto roka Okresný súd v Trnave návrh arcibiskupa Jána Sokola zamietol.


 

Nevydokladované milióny

 

Pred niekoľkými dňami bola, navyše, zverejnená informácia, že Generálna prokuratúra dostala trestné oznámenie zo strany audítorky, ktorá na Trnavskej arcidiecéze preverovala financovanie z doby arcibiskupa Sokola na pokyn jeho nástupcu Bezáka.

 

Podľa audítorky tak musela konať na základe zákona, ktorý prikazuje informovať orgány činné v trestnom konaní, ak sa počas auditu zistia skutočnosti, ktoré môžu „naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu hospodárskeho, trestného činu korupcie alebo trestného činu proti majetku“.

 

Bezák sa už dávnejšie kriticky vyjadroval o účtovníctve na arcidiecéze za Sokola, malo ísť o milióny korún, ktoré neboli riadne vydokladované. „Je to problém, to môžem povedať, neteší ma to,“ povedal Bezák ešte v roku 2010. „Vidíme, že je tlak aj na politické strany, aby zdôvodnili, odkiaľ majú peniaze na činnosť. Cirkev by v tom mala byť prvá. Ak máme peniaze, treba zdôvodniť, že sú z predaja tohto či onoho pozemku, a tak ďalej.“

 

Keďže Trnavská arcidiecéza patrí po odvolaní Bezáka priamo pod Vatikán, k podozreniam sa nechcela vyjadrovať ani Konferencia biskupov Slovenska a ani predstavitelia arcidiecézy.

 

Peter Dostál

Foto: Archív redakcie

 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda bonus 1200
reklama