Hlas pre vás: Našli sme najlukratívnejšie práce v našom regióne

AKTUALITY - Región | 19.7.2012, 09.00, Darina Kvetanová

Cez leto idú študentské povinnosti do zabudnutia. Sú mladí, čo si počas neho len užívajú slnko, vodu, diskotéky, cestovanie a slobodu. Mnohí si však hľadajú prácu, vďaka ktorej naplnia svoje peňaženky.

Marek a Ján si nevedia svoju prácu na Červenom Kameni vynachváliť. Foto: Darina Kvetanová

reklama

Študentské džoby však nemusia byť len o manuálnej práci, nude v obchodoch, umývaní špinavých riadov a premáhaní sa. Kto na to má a trochu sa posnaží, môže si užiť džob snov! A nemusí za ním ani ďaleko cestovať. Aj v našom regióne sú miesta, ktoré stoja za to.

Na obľúbenom hrade Červený Kameň pulzuje roky mladá krv. Študenti tu pracujú ako lektori, no tiež ako herci. „Máme s nimi vynikajúce skúsenosti. Na tieto pozície vyberáme výlučne dospelých denných študentov strednej alebo vysokej školy,“ hovorí kultúrno-propagačný manažér hradu Michal Lukáč.

Aby prácu dostali, musia prejsť výberovým konaním. „Prijmeme toho, kto ovláda minimálne jeden svetový jazyk, má skvelé vyjadrovacie schopnosti, dobrú znalosť dejín umenia a histórie a uspeje aj v osobnom pohovore,“ objasňuje požiadavky na brigádnika Lukáč.

reklama

Na spokojnosť s prácou na hrade sme sa opýtali dvoch mladých mužov, ktorí účinkovali v sobotňajšom predstavení Kamenné mystérium.
 

Odjedal z kuracinky

Marek Minárik (23) si na hrade privyrába ako herec. V nočných prehliadkach stvárnil Markusa z rodiny Fuggerovcov. Predstavenie si užíval, veď aby aj nie, keď si v rámci scénky pri stole so svojimi bratmi odjedal z kuracinky a upíjal vínka.

„Je to príjemná zmena. Vyučil som sa za kuchára, herectvo ma však baví viac. Skvelé, že robím, čo mám rád, a k tomu za to dostanem aj zaplatené,“ usmieval sa mladík. Najťažšie na tejto práci je podľa neho naučiť sa texty k predstaveniu. Nácvik už potom ide ako po masle.

Marek sa pred publikom nehanbí. „Hrám aj v ochotníckom divadle, trému z ľudí už dávno nemám.“

S chalanmi je sranda,

turisti ich milujú

V Kamennom mystériu účinkoval aj Ján Novák (22), ktorý na hrade pracuje aj ako lektor. „Sprevádzam v slovenčine aj angličtine, no nie je to problém, keďže tento cudzí jazyk študujem,“ pochvaľoval si.

Ľudia sú šťastní, keď ich sprevádzajú chlapci, na prehliadke je s nimi väčšia zábave. Ján od nich občas dostane aj trinkgeld, aj keď ako hovorí, oveľa štedrejší sú po nemecky hovoriaci hostia.

Bolo ťažké, nájsť si takú fajn prácu v peknom prostredí? „Myslím, že som splnil všetky požiadavky na lektora. Som komunikatívny, mám rád históriu, skúšky som teda hravo zvládol.

Pre mladých, ktorí nemajú také koníčky ako ja, by to asi bolo ťažšie.“ Predtým, ako prišiel na hrad, si vyskúšal prácu v stávkovej kancelárii aj vo vodárňach. Nebolo to zlé, no lektorstvo mu sedí viac.
 

Zo zimy do tepla

Lenka Suchánová (21) trávi leto v jaskyni. Ľuďom hovorí o jej histórii, vysvetľuje, ako vznikla kvapľová výzdoba, no často sa jej však pýtajú aj na zaujímavosti v okolí.

Z Jahodníka si to k Drinám musí vždy vyšliapať po svojich. Svižnejším tempom je to asi pätnásť minút do kopca.

„Po zime mi to trochu robilo problém, teraz to zvládam v pohode, keď som opäť našla stratenú kondičku,“ hovorí Lenka.

O jaskyniach je známe, že majú priaznivé účinky na dýchaciu sústavu človeka, Lenka však už párkrát pre teplotné zmeny dostala nádchu.

V jaskyni je celoročne okolo osem stupňov, pred ňou v horúcich dňoch aj tridsaťšesť.

„Kolegyňa je však astmatička a cíti, že popri tejto práci sa jej polepšilo.“ Lenka už brigádovala aj za pásom či v obchode. Práca v Drinách je však pre ňu omnoho zaujímavejšia.

Celé leto baví ľudí

Študentka Petra Gazdíková (23) robí v jednom z piešťanských hotelov na Sĺňave animátorku. S hosťami tancuje pri bazéne, cvičí vodnú gymnastiku, cez deň zabáva deti a večer dospelých.

„Animátor musí byť otvorený, priateľský a komunikatívny človek. Je to jednoducho práca pre mladých ľudí, ktorí sa nehanbia a vedia sa odviazať,“ hovorí o svojej práci, ktorá je zároveň aj koníčkom, mladá slečna.

Petra (uprostred) so svojimi turistami na pláži v Taliansku. Foto: archív PG

Medzi hosťami si našla veľa priateľov, s ktorými zostala v kontakte. Robila aj v Taliansku, tam si na animáciu veľmi potrpia. Ani komunikácie s cudzincami sa však nezľakla.

„Na trému pri tejto práci nie je čas. Od rána do večera pripravujeme pre ľudí množstvo aktivít. Som rada, že môžem byť animátorkou, hneď pri prvej skúsenosti som sa v tejto práci cítila ako ryba vo vode.“