Gusto Ševčík miloval trnavskú Sláviu, svoju rodinu a priateľov

ŠPORT - Futbal | 21.7.2012, 12.44, Ján Král

Miloval trnavskú Sláviu. Svoj futbalový život spojil aj s inými tímami. Tento však bol pre neho najväčšou srdcovkou. Žiaľ, krutý osud mu nedoprial, aby na svete pobudol dlhšie. Augustín Ševčík zomrel vo veku 41 rokov po náročnej chorobe.

Na akcii sa zišla veľká časť rodiny. Zľava Gustov brat Anton, synovec Andrej, syn Igor, synovec Kamil, teda Agnesa, manželka Janka, synovec Dušan, strýko Augustín, syn Matúš, brat Peter a bratranec Štefan. Foto: Ján Král

Zdravie mu podkopla rakovina. Dlhoročnému šoférovi sanitky, ktorý by sa pre priateľov rozdal. Pretieklo mnoho sĺz, kým sa jeho blízki zmierili s tým, že už ho nikdy neuvidia.

reklama

Čoskoro však skrsla myšlienka futbalového memoriálu počesť tohto futbalového srdciara. Idea sa ujala a turnaj sa koná každoročne na trnavskej Slávii. V sobotu sa uskutočnil už deviaty ročník.

Prvenstvo v turnaji získal tím Policajtov, pred Malženicami a Starými pánmi Slávie. Záchranári skončili štvrtí, za nimi Ševčíkovci a Veteráni.

Mimochodom, slávnostný výkop mali na starosti najstarší členovia rodiny – Gustova teta Agneša Halenárová a strýko Augustín Fančovič.

reklama

Zo šiestich súrodencov
Výsledky však neboli podstatné. Prvoradá bola spomienka na kamaráta, brata, otca, manžela. Zišla sa aj veľká časť rodiny. Gusto pochádzal zo šesť detí, bol najmladší. Tento rok v januári by sa dožil päťdesiatky...

„Mali sme medzi súrodencami pevnú väzbu. V kontakte sme boli aj počas jeho zdravotných problémov. Stál som pri ňom, i keď skonal. Zavrel som mu oči a s úctou sa s ním rozlúčil. Ešte teraz sa mi tlačia slzy do očí,“ vraví jeho najstarší brat Peter. Bol medzi nimi dvanásťročný rozdiel.

„Otec nám zomrel v rovnakom veku ako Gustino. Mame som pomáhal, čo bolo v mojich silách. Ako najstarší som mal na starosti aj výchovu mladších súrodencov. Gustino bol dobráčisko, hneval sa až keď mu niekto siahol na rodinu. Snažil sa vždy ľuďom pomáhať, nikoho vopred neodmietol,“ pokračuje Peter Ševčík.

Gustovou láskou bol futbal. Začínal na Slávii ako žiak. Neskôr odišiel do Malženíc, potom do Modranky, Majcichova a zhruba šesť rokov strávil v Zavare. Na sklonku kariéry sa vrátil do Slávie, ktorú držal nad vodou.

„Pre hráčov bol ako otec. Dokázal zohnať aj sponzorské, aby klub fungoval. Priatelil sa s Petrom Moravčíkom z Lokomotívy, neraz spolu zháňali posily pre Sláviu.“

Hubár, tenista, spartakovec
Prostredie na Slávii miloval. Nielenže tu hrával a neskôr trénoval, ale chodil sem svojho času aj zberať hríby. „Potichu tu relaxoval, spravidla vždy sám.“ Blízko mal aj k hokeju, ktorý hral jeho syn Igor. Ľudia ho často vídali aj na tenisový kurtoch.

Ako správny Trnavčan mal veľmi rád aj Spartak. „Jeho miesto bolo na východnej tribúne za lavičkou hostí. Tam chodil najčastejšie,“ usmeje sa Peter.

„Stále ho vidím medzi nami. Nie je toho týždňa, aby som mu na hrobe nezapálil sviečku. Bol takým naším slniečkom.“

Peter Ševčík pôsobil roky aj ako rozhodca. Občas sa stalo, že viedol aj stretnutia, kde hral Gusto.

„Nikdy sme však spolu nemali konflikty. Pamätám si, že keď Slávia hrala proti Hrnčiarovciam, musel som ho po faule vylúčiť za druhú žltú kartu. Z ihriska zišiel bez reptania. Po zápase medzi nami ale znova vládla bratská láska. Neskôr sa dal na rozhodcovskú dráhu, spolu s bratrancom Štefanom, ktorý je dodnes aktívny rozhodca, sme spolu pískali zápas Šulekovo - Banka. A dopadlo to dobre,“ pridal príhodu z rangu príjemných nestor zo šiestich súrodencov.

Stále sa tlačia slzy
Augustínova manželka Janka si prebrala na akcii od mužstiev kyticu kvetov. Pri spomínaní na partnera sa jej do očí nahrnuli slzy. „Je to veľká bolesť. Musíme však žiť ďalej,“ ťažko prehltla.

„Bohužiaľ, opustil nás mladý. Oporou mi vtedy boli synovia, hoci to ťažko niesli. Najstarší ledva zmaturoval, tak ho to vzalo. Ale už je lepšie. Bol to vtedy náročný rok. Keď nemôžete niekomu pomôcť a sledujete blízkeho človeka, ako skonáva, je to ťažké,“ pokračuje s trasúcim sa hlasom Janka.

Turnaj začali organizovať jeho kamaráti, ktorí s Gustom kedysi hrávali spolu s rodinou. Ide už o deviaty ročník. „Rozhodli sme sa, že spravíme aj desiaty v tomto rozsahu a potom sa asi budeme musieť uskromniť, keďže mnohí sponzori odskočili a je to v tejto dobe náročné.“

Keby dnes videl svojich synov, určite by bol hrdý. Igor už síce hokej aktívne nehrá, no občas zájde na zimák aspoň za rekreačným pohybom. Matúš po futbalovej dráhe presedlal na trénerskú. Pokračuje na otcovej milovanej Slávii, vedie družstvo dorastencov.

„Zájdem do tohto športového areálu snáď každý týždeň. Pozriem si aj turnaje, zápasy, mám tu veľa známych, všetci sú Gustoví priatelia. Cítim sa tu dobre,“ dodala Janka Ševčíková.