Trnavské rybníky
reklama

Trnavská B. B.: Dieťa, osemnástka, zrelá žena aj babka

RELAX - Rozhovory | 23.7.2012, 09.08, Katarína Rosinová

Je zábavná, húževnatá a má zmysel pre humor. Reč je o obľúbenej herečke s iniciálkami B. B. Drobná blondínka Barbora Bazsová si získava sympatie divákov Divadla Jána Palárika už vyše sedem rokov.

Trnavská B. B.: Dieťa, osemnástka, zrelá žena aj babka

Drobná blondínka je počas roka v jendom kole, oddýchne si aspoň cez prázdniny. FOTO: Vladimír Kampf

reklama

 

 

Tí, ktorí ju poznajú, vedia, že nemenej bezprostredná a srdečná je aj v súkromí. Hovorí o sebe, že je ľudomilný človek, i keď má horúcu krv a vie sa poriadne vytočiť. Napríklad keď natrafí na egoistických, arogantných či snobských ľudí. No ako sama hovorí: „Keď vás niekto nahnevá, tak to zahoďte za hlavu, povedzte si nepokazím si deň, usmejte sa a urobte si dobrú náladu. Pomáha to.“


Ak dobre počítam, do trnavského divadla ste sa dostali hneď po škole. Prečo práve sem?
-A prečo nie? Dostala som príležitosť zahrať si v štyroch hrách, tak prečo to nevyužiť. Najskôr som tu hosťovala, potom ma prijali natrvalo. Keďže pochádzam z Galanty, rozhodlo aj to, že Trnava je blízko.


Čím ste zaujali?

- Mala som šťastie, že keď som končila, práve hľadali taký typ, akým som bola ja.

reklama


To je aký?
- Mladá baba. Potrebovali mladé dievča. Vtedy som bola ešte trošku pri tele, lebo som sa vrátila z pracovného pobytu v USA. Možno sa im páčilo, že som mala rici aj cici a o desať kíl viac ako teraz. :)


Čo sa vám stalo? :)
- Neustále na sebe tvrdo pracujem, bez toho by som nebola tam, kde som. Ustavičné skúšanie je fyzicky náročné a okrem toho mám v nohách veľa kilometrov, pretože chodím veľmi často pešo. To je jednoduchý recept na štíhlu líniu. Z Galanty cestujem vlakom a zo stanice chodím po svojich. Vôbec mi to však neprekáža.


Videla som vás na javisku niekoľkokrát, ale nikdy sa mi nezdalo, že ste taká drobná. Dúfam, že sa vás tým nedotknem.
- Nie vôbec. Nie ste sama, ľudia za mnou po predstavení chodia a tiež nechápavo pozerajú, akej som postavy. Mám asi 156 centimetrov, v divadle to však nikdy nebolo hendikepom. Skôr naopak, je to výhoda, lebo budem stále pôsobiť mlado a môžem si tak zahrať pestrú škálu detí od osem do štrnásť rokov. :) Ale nie, hrávam aj osemnásťročné slečny, zrelé ženy či dokonca babky. Prešla som si už hádam všetkým.


Keď už ste to načali, na ktoré úlohy najradšej spomínate?
- Je ich veľa. Moje prvé predstavenie bolo Hladný obor, v ňom som si zahrala dievčatko. Veľmi pekná bola postava Margaréty v predstavení Faust a Margaréta, Imogen v hre Cymbeline či Hedvigy v Divej kačke. Takto by som mohla pokračovať, bolo ich okolo tridsať.


Keďže ste univerzálny typ herečky, obsadzujú vás veľmi často...
- Fakt je, že teraz mám v repertoári desať predstavení. Toľko nemá žiadna iná kolegyňa, a tak je to už niekoľko rokov.


To musí byť náročné, zapamätať si všetky repliky...
- Náročné možno, ale je to krásna robota. Nakoniec, takisto ťažké je ktorékoľvek iné povolanie, ak ho chce človek robiť poctivo a profesionálne. Samozrejme, je nevyhnutné si pred každou reprízou niekoľkokrát zopakovať text.

 

Keď skúšame novú hru, na začiatku je veľká tréma a postupne opadáva. Ako povedal Viliam Záborský, je tréma plodná, ktorá herca nezväzuje, a potom tréma deštrukčná, ktorej by sa mal profesionál snažiť vyhnúť.


Hercov sa vždy pýtam, či zažili v divadle trapas alebo vtipnú príhodu. Čo vy?
- Pamätám si na intímnu scénu v predstavení Divá kačka, ktorá je jednou z kľúčových tém postavy Hedvigy. Ja ako Hedviga som sedela na javisku a čakala na nevlastného brata Gregersa. Keďže mi odchádzal zrak, mal na svoj príchod upozorniť zakašľaním.

 

Kolega však zabudol prísť, a tak som tam sedela a čakala, nevediac, čo mám robiť. Čas sa neuveriteľne vliekol. Bol to hrozné. Keď už to v hľadisku šumelo, rýchlo sa vyrútil na javisko a zachránil to, takže všetko dobre dopadlo. :)


Nemohli ste takéto pochybenie pred divákmi priznať? Niektoré divadlá to robia naschvál, aby predstavenie osviežili.
- Som rada, že režisér Viktor Kollár taký nie je a chce udržať určitý štandard. Srandičky s divákom si môžeme dovoliť
vo fraške alebo bulvárnej komédii, no do niektorých inscenácií sa vyslovene nehodia. Takže pozor na ne.


Je očividné, že sa vám v tunajšom divadle páči. Je to vaša konečná stanica?
- Na Slovensku je nenormálne presýtený trh hercov, ťažko sa presadzuje. Tu v Trnave si môžem zahrať také krásne postavy, k akým sa v SND dostane možno Pauhofová. To mi je prednejšie, ako sa tlačiť do renomovaného divadla, v ktorom by som nemusela mať také šťastie. Na trnavské divadlo a jeho kolektív nedám dopustiť a ak si ma tu nechajú, určite zotrvám rada aj naďalej.


Vedeli by ste si predstaviť robiť niečo iné?
- Už teraz sa snažím popri divadle robiť aj iné veci. Študujem doplnkové pedagogické štúdium na VŠMU. O rok končím a budem učiť na Základnej umeleckej škole. Spolupracujem aj knižnicami a múzeami na rôznych programoch pre deti a podobne, pracovala som v dabingu, účinkovala v TV, ale teraz, bohužiaľ, nemám vôbec čas.


Máte divadelné prázdniny. Ako ich trávite?

- Teším sa, že teraz v lete mám čas oddychovať a cestovať, lebo počas sezóny som v divadle doslova od rána do večera. Ale som spokojná. Kým je robota, je to super. Leto trávim u mamy na záhrade s dvomi psíkmi a kocúrikom alebo s priateľom na potulkách po Slovensku. Možno budem aj zavárať. :)
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda / TANEX Trnava
reklama