Petra Palevičová: Červenovlasá dračica zo Súdnej siene

RELAX - Rozhovory | 30.7.2012, 14.39, prispievatelia

Pôsobila vo zvolenskom aj trnavskom divadle. Petru Palevičovú (39) však preslávila až úloha nekompromisnej obhajkyne pri súdnych sporoch.

Nebojí sa ničoho okrem pavúkov.

Pred váženým súdom nie je ktovieako príťažlivá. Škaredí sa, chladnokrvne odbíja protivníkov. Ale keď sa objaví v iných úlohách začínajú chlapi slintať...

Pochádzate z Bratislavy, ako ste sa teda dostali k pôsobeniu vo Zvolene a v Trnave?

- Režisérka Marta Gogálová pripravovala jednu hru vo zvolenskom divadle a rozhodla sa, že do niektorých postáv obsadí maturantov z konzervatória, medzi ktorými som bola aj ja či Soňa Norisová. No nastúpiť som tam nechcela, mala som to ďaleko od domova. Mala som možnosť nastúpiť aj do divadla v Martine, no už vtedy som mala miesto v trnavskom divadle.

A to je k Bratislave predsa len bližšie.
- Bola tam najmä príjemná atmosféra, žiadne intrigy. Vo Vianočných hrách som účinkovala ako archanjel Gabriel, hrali sme len párkrát v období Vianoc a tým to skončilo. Isté okolnosti zapríčinili, že som tam nezostala.

Aké okolnosti?
- Vytlačila ma herečka s ostrejšími lakťami. Nebudem ju menovať, lebo je dosť známa. Vtedy chodila s hudobným dramaturgom a ten požiadal režiséra Ďura Nvotu, či by ju nevyskúšal. Tým pádom som vypadla z hry.

Na skúšky ste dochádzali?
- Skoro celý tím dochádzal z Bratislavy. No pozrela som si aj Trnavu, je to krásne mesto, má pekné historické centrum. Dokonca by som povedala, že krajšie vybudované ako Bratislava. Zdá sa mi, že o malé mestá je viac postarané.

Keď sa vám v Trnave tak páčilo, nechceli ste sa tam vrátiť?
- Ja som viac inklinovala k muzikálu, ako ku klasickému divadlu. Vtedy som hrala aj na Novej scéne v muzikáli Grandhotel Berlín s Jožkom Bednárikom. Lenže potom sa vymenilo vedenie, ktoré zlikvidovalo všetkých externistov a nových ľudí nebralo.

Odjakživa ste šli týmto smerom?
Odmalička som chcela byť speváčkou. Dala som si maminu baranicu, zobrala do ruky lak na vlasy a hrala som sa na Mariku Gombitovú. Časom sa to menilo – sem-tam herectvo, potom spev, ale išlo to ruka v ruke. Skrátka som vedela, že chcem ísť týmto smerom.

A tiež pôsobíte ako modelka. Baví vás to?
- Je to moje hobby, ako aj herectvo. Prehliadky mám rada, lebo každé šaty vo mne evokujú nejakú hereckú postavu, takže moment, keď predvádzam šaty, vnímam ako prevtelenie do hereckej roly.

Väčšina ľudí vás vníma najmä ako prísnu a nekompromisnú obhajkyňu zo Súdnej siene. Ako došlo k spolupráci s TV JOJ?
Pôvodne chceli, aby tam účinkovali len právnici. Na konkurz pozvali moju kamarátku právničku, ktorá však zistila, že to nechce robiť. A ponúkla im mňa, no že nie som právnička, nepovedala.

V obľúbenej relácii hrá nekompromisnú obhájkyňu.

Vyšlo to?
- Bola to hneď prvá režisérova otázka! Nevedela som, či mám klamať, alebo nie. Napokon som sa rozhodla povedať pravdu. Chvíľu sa rozčuľoval, že čo tam robia herci, keď chcel právnikov, no ja som povedala, že mu právničku zahrám. Dal mi šancu a ja som tú rolu dostala.

Máte vôbec k právu nejaký vzťah?
- Viem, že by som také povolanie nechcela robiť. Hoci môj ujo je právnik, mama robila na právnickej fakulte a celý život chcela mať zo mňa právničku. Tak som jej to aspoň takýmto spôsobom splnila.

Pre mňa je to však trochu jednostranné zamestnanie. Predsa len, herectvo je o emóciách, prevtelení sa do inej postavy a to je pre mňa zaujímavé. Byť na chvíľu niekým iným a užiť si to.

Ako ste sa stotožnili s rolou ráznej obhajkyne?
- Ja som od prírody bojovník a vnímam to tak, že toho mandanta mám pod svojim patronátom a musím preňho urobiť všetko. Možno je to aj mojim účesom a okuliarmi, že pôsobím na ľudí prísne.

Moja mama sa vždy jeduje, ona ma v okuliaroch neznáša. No ja som vedela, že ak by som ich na konkurze nemala, nevzali by ma. Navyše som bola na tú postavu mladá a takto pôsobím staršie.

Musím uznať, že to hráte presvedčivo.
- Pán Penc, ten fúzatý sudca, je advokát, a od neho som dostala veľkú pochvalu, keď povedal, že si ma bude brávať ako koncipientku. Vraj by som aj mŕtveho presvedčila!

Na spoločenských akciách sa rada zabávate, dokonca ste si vyslúžili prezývku dračica. Rada pútate pozornosť?
- Narodila som sa v znamení Barana, pre ktorého je typické, že keď vojde do miestnosti, všetci si ho všimnú, s tým nič neurobím. Ani s farbou svojich vlasov, hoci muži majú radšej krehučké blondínky.

To vy rozhodne nie ste, veď ste robili kaskadérku. Ako ste sa k tomu dostali?
- Ešte počas účinkovania vo Zvolene. Vtedy sa mali hrať zámocké hry a režisérka si vymyslela, že by bolo fajn
urobiť scény z dávnych čias. Zavolala si kaskadérsku skupinu Borseus, ktorá robila takéto scénky, a nám trom herečkám, ktoré sme tam účinkovali, to tak učarovalo, že sme k nim začali chodiť.

Hrali ste aj v Troch mušketieroch, kde hlavné roly stvárnili Charlie Sheen a Kiefer Sutherland. Stretli ste sa na pľaci?
- Áno, a ľutujem, že som sa s nimi neodfotila. Vtedy som to však tak nebrala, povedala som si, jéj, vidím ich, a to bolo všetko.

Nikdy ste sa nebáli kaskadérskych kúskov?
- Ja sa bojím iba pavúkov. Hoci som raz škaredo spadla z koňa. Asi mesiac a pol som nechodila na tréningy, a keď som potom vysadala na koňa, mala som veľký rešpekt. Tréner mi povedal, že to je vidno. Vtedy som si uvedomila, že si musím dávať na seba pozor, aby som neprišla o prácu, predsa len, je to veľká zodpovednosť.

Dagmar Canisová

Foto: Maroš Ďatko, TV JOJ