Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Autor zelených obrov má svoje kráľovstvo v stodole

RELAX - Tí sú naši | 1.8.2012, 11.52, Katarína Rosinová

Známu bratislavskú reštauráciu UFO strážia od prvej júlovej stredy zelené postavy. Sedia z jej vonkajšej strany a pozerajú sa na mesto. Autorom tejto netradičnej inštalácie je mladý trnavský umelec Andrej Haršány (27).

Autor zelených obrov má svoje kráľovstvo v stodole

Na nadrozmerné sochy sa chcel chvíľami vykašľať, no nakoniec to dotiahol do úspešného konca. FOTO: Michal Hlavatovič

reklama

 

Hoci sochy merajú štyri metre, zdola ich je vidno len pri optimálnom svetle. Zato z Nového mosta je výhľad skvelý. Až tak, že vodiči sa chvíľami prestávajú sústreďovať na cestu a čudujú sa, čo to tam sedí za mimozemšťanov. No autor sôch trvá na tom, že to vôbec nemusia byť ufóni. Záleží na tom, ako si človek jeho dielo interpretuje. „Keby sedeli hocikde inde, boli by to len zelené postavy, no tu ich každý vníma ako mimozemšťanov,“ vysvetľuje.


Rybári vo Váhu
Minulý rok Andrej umiestnil podobné postavy do Váhu v centre Ružomberka, v rámci kultúrno-sociologicko komunitného projektu UrbanE.T. „Inšpiroval som sa rybármi, ktorí v týchto miestach zvyknú stáť a loviť ryby. Zároveň má táto inštalácia aj environmentálny podtext. Projekt som chcel rozšíriť, a tak som hľadal výrečnejšie miesto. Našiel som ho nad Novým mostom,“ vysvetľuje. Zatiaľ čo vo vode vydržali sochy len niekoľko dní, tie nad Dunajom by mali sedieť mesiac. Preto ak si ich chcete pozrieť, poponáhľajte sa.

 

reklama

Mladý sochár sa venuje aj maľbe. FOTO: archív A. H.


Spadol mu kameň
Čerstvý absolvent bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení, katedry intermédií a multimédií chcel pôvodne na projekte pracovať v rámci diplomovej práce, z časových dôvodov sa však rozhodol pre inú tému. „Moja diplomovka mala názov Verejný priestor ako nástroj moci.

 

Chcel som v nej zachytiť vzťah medzi dvoma inštitúciami, ktoré stoja oproti sebe – VŠVU a americká ambasáda.“ Potreboval k tomu hračkársky vrtuľník na diaľkové ovládanie so zabudovanou kamerou. Pomocou takto vytvoreného monitorovacieho kamerového systému sledoval obe budovy a hľadal medzi nimi vzťahy. Výstupom bolo video.


Svojho sna o nadrozmerných sochách, ktorými by sa zviditeľnil, sa však nevzdal. Splnil si ho po skončení školy. Netají sa tým, že mu zo srdca spadol obrovský kameň. „Celé to trvalo takmer rok. Administratíva začala už v septembri, v januári padlo rozhodnutie, že idem do toho. Na samotných sochách som pracoval päť mesiacov.“


Penoví obri
Štvormetrové sochy sú zhotovené z polyuretánovej peny, aby boli čo najľahšie. Andrej do nich odlial sám seba. „Najskôr som vyrobil model a z neho potom formu. Len na to som minul osemsto kíl sadry. Problémy nastali pri samotnom odlievaní. Nevedel som, ako na to, lebo nikto nemal skúsenosti s takým veľkým objemom polyuretánovej peny. Prvá socha sa mi preto vôbec nepodarila. Jednoducho nestuhla,“ približuje.

 

Často zobrazuje ľudské telo. FOTO: archív A. H.


Po niekoľkých peripetiách boli konečne obri na svete. Osadiť ich mu pomohli kamaráti výškoví špecialisti. „Bez tých správnych ľudí by som sa ďaleko nepohol. Z horolezeckého klubu mám veľa známych, ktorí sa venujú výškovým prácam. Aj ja sám som si urobil výškový kurz, aby som mohol byť pri umiestňovaní sôch. Nebolo to jednoduché, podarilo sa nám to až na tretí pokus,“ konštatuje.


Priznáva, že chvíľami sa chcel na všetko vykašľať, no keď už projekt rozbehol, chcel ho dokončiť. Andrej Haršány je skrátka taký – ide si za svojím, lebo tomu verí. Teraz má pred sebou novú métu. Keď rozruch okolo bratislavských sôch utíchne, dočkáme sa zelených mužíčkov aj v Trnave, odkiaľ pochádza. V hlave má tri potenciálne lokality, kam by ich chcel umiestniť, no vraj sa máme nechať prekvapiť. :)


Ateliér v stodole
Svoje kráľovstvo má v Borovej, v krásnom zrekonštruovanom dome po starých rodičoch. Býva v ňom so svojou rodinkou – jedenapolročným synom Vinckom a manželkou Zuzkou. Bez jej podpory a pochopenia by sa mu tvorilo len ťažko. Všade okolo vidno Andrejove maliarske či sochárske výtvory. „Toto bola jedna z prvých vecí, ktoré som vyrobil,“ ukazuje do kúta na drevenú sošku pripomínajúcu totem.

 

V opačnom rohu miestnosti sa vyníma schématická postavička pozváraná z roxorových tyčiek. Ďalšie výtvory si ideme pozrieť do stodoly, ktorú používa ako ateliér. V nej prišli na svet aj zelení mužíci a doteraz tu tróni ich model v reálnej veľkosti. Je obrovský!

 

Vytiahnuť sochu hore bolo náročné. FOTO: archív A. H.


Telo ako dôkaz
Andrej má už za sebou niekoľko výstav. Prvou individuálnou bola Data Body, ktorú otvorili začiatkom minulého roka v Kopplovej vile – Galérii Jána Koniarka. Pozostávala z inštalácií tiel z rôznych materiálov, rôznych póz a foriem. Jeho záujem o problematiku tela je očividný a viditeľný vo väčšine prác.

 

„Telo je posledný artefakt, o ktorom nemôžeme pochybovať. Všetci máme svoje telo, preto každý pozná siluetu, vie, čo ten tvar znamená a dokáže ho dekódovať podľa vlastného vzorca skúseností. Zmysel si však dotvára každý divák sám, pričom mu vždy napomáha priestor, v ktorom sa dielo nachádza,“ píše mladý umelec na svojej webovej stránke www.andrej.harsany.sk.


Po skončení školy rozmýšľa, čo ďalej. „Umelec na voľnej nohe? To si ani neviem predstaviť. Momentálne som aktívne nezamestnaný, možno vidím sám seba v reklamnej agentúre. V škole nás naučili základy práce s kamerou a strihom, navyše mám bakalára z marketingovej komunikácie.

 

Jediný problém je, že mám veľmi rád manuálnu prácu. Neviem si predstaviť, že by som celý deň sedel za počítačom a ťukal doňho. Hoci, možno nebudem mať na výber...“ zamyslí sa.
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama