Šoková terapia: Pozor na prsia

BLOG - Šoková terapia | 7.8.2012, 08.45, Tatiana Čuperková

Vždy, keď som v Taliansku alebo vo Francúzsku, prebúdza sa vo mne moje zlé ja. Začína mnou lomcovať závisť. Občas to je aj obdiv, ale ten je v menšom pomere.

Stále mám pocit, že títo ľudia žijú oveľa hodnotnejším a kvalitnejším životom ako my. Neviem, čím to je. Prostredím? Morom? Pamiatkami? Ekonomikou? Keď som sa pred pár dňami prechádzala po mestách na francúzskom azúrovom pobreží, bolo mi do plaču.

reklama

Život tam musí byť krásny. Okolie je upravené, obchody vyblýskané, a ľudia nádherne oblečení. Dám ruku do ohňa za to, že keby som si obliekla presne to isté ako tamojšie ženy, stále by som v tom vyzerala ako sedlaňa... Ich vkus a  spôsob sebareprezentácie je úplne iný. Sebavedomie z nich len tak srší. Skutočne, chcelo sa mi plakať.

Lenže zaplakali aj slovenskí chlapi, keď sme ležali na pláži. Pretože nádherné Francúzsky sa pri mori opaľujú zásadne hore bez. A nie vždy je to vábivý pohľad. V tomto prípade by to so svojim sebavedomím nemuseli preháňať.

Niektoré časti tela by v istých prípadoch mali zostať zahalené. Ale zas nie príliš. Pretože v jednej chvíli som zahliadla obéznu domorodkyňu, v zle strihaných dvojdielnych plavkách a s podkolienkovými silonkami na nohách. Na pláži!

V tomto sme my Slovenky určite lepšie. Vieme odhadnúť svoje možnosti. Ešte zmixovať vkus Francúzok so skromnosťou Sloveniek a dokonalá žena je na svete.