Dobrovodský hrad sa nezosype vďaka mladým dobrovoľníkom

AKTUALITY - Región | 12.8.2012, 10.00, Darina Kvetanová

DOBRÁ VODA – Ak by sa u nás nenašli ľudia zapálení pre dobrovoľníctvo, ruiny mnohých, kedysi významných hradov, by už neexistovali. Úplne by schátral aj gotický hrad uprostred Malých Karpát nad Dobrou Vodou.

Dievčatá od Žiliny vyskúšali reštauračné práce na hrade prvýkrát v živote a veľmi ich to bavilo. Foto: Darina Kvetanová

reklama

Kým som sa k nemu autom dostala, trochu som poblúdila po cestách, čo využívajú lesníci. Napokon som trafila na tú správnu, spevnenú cestičku, ktorá ma priviedla až k hradbám. Minulý rok ju vybudovali dobrovoľníci z Občianskeho združenia Renova. Nevedia si ju vynachváliť. Náradie na opravu tejto ruiny si totiž dovtedy museli nosiť stovky metrov vo vlastných rukách.

Prplačka

S Martinom Slezákom (38) stojím pri múre, ktorý vyzerá na oko dobre. Nenapadlo by mi, že o pár mesiacov by ho tu ľudia našli zrovnaný so zemou. „Na Slovensku máme cez zimu asi sto mrznúcich cyklov, a tie sa poriadne podpíšu na každom múre. Ľad rozdrobí maltu a jeden kameň potom vypadáva za druhým,“ ukazuje šéf združenia na dieru naspodku múru.

reklama

Obídeme ho. S metličkami v rukách čupia na druhej strane štyria mládežníci. Prišli sem z okolia Žiliny, aby cez leto zažili niečo nové a podpísali sa na dobrej veci. „Takúto kavernu musíme vyčistiť a nanovo zamurovať,“ ukazuje Martin Slezák.

Robia to presne tak, ako stavitelia hradu pred stovkami rokov. Používali všetky kamene, veľké aj malé, preto je to prplavá robota a vždy trvá dlhšie, ako si dobrovoľníci myslia. Hrad takto zliepajú o roku 2007. Pred nimi tu boli skauti, vďaka ktorým dnes návštevníci chodia po schodoch a čítajú náučné tabule.

Zásluhy renovákov nie sú o nič menšie. „Vymurovali sme dve kaverny, ktoré na tom boli kriticky a zrekonštruovali sme pôvodný odvodňovací systém. Teraz čistíme východnú baštu,“ hovorí Martin Slezák.

Desať rokov pracoval na projekte obnove kláštora svätej Kataríny nad Dechticami a päť posledných sa realizuje tu. „Niekedy som hrával futbal. Toto sa mi zdá užitočnejšie,“ žartuje na margo mojej otázky čo človeka ženie k tomu, aby toľko času obetoval krieseniu pamiatok.

Duša projektu Martin Slezák s jeho menovcom, dobrovoľníkom Martinom. Foto: Darina Kvetanová

Obohatení
Veronika Klimová (17) z Terchovej mi popri čistení múru hovorí, že sem prišla na pár dní zabiť čas. „Ráno bola na tomto mieste hlina, kamene a korene. Okolie múru sme čistili celý deň. Takúto prácu robím prvýkrát, je to celkom dobrodružné,“ hovorí dievčina.

„Cez prázdniny sa patrí urobiť niečo dobré,“ zapája sa do rozhovoru jej kamarátka Michaela Rumanová (15). Hrad, ani náš okres predtým nepoznala. Prekvapilo ju, že je ruina taká veľká.

Martinovi Vybíralovi (15) sa myšlienka obnovy hradu páči. „Nie sme skúsení, no pracujeme pod dozorom odborníkov. Tých pár dní, čo tu strávime, bude spestrením nášho života.“ Štvoricu mladých potom vystriedajú ďalší dobrovoľníci, za leto sa ich na záchrane Dobrovodského hradu bude podieľať asi tridsať.

Podobných projektov beží v našej krajine asi pätnásť. „Niekto povie, že by hrady mali opravovať profesionáli. Ja na to súhlasne pokývam hlavou, v poriadku,“ usmieva sa Martin Slezák. „Žiaľ, alternatíva k dobrovoľníkom dnes u nás nie je.“

Aj keď štát začal pred niekoľkými rokmi prispievať na opravu hradov cez projekt ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom, mal by to podľa Martina robiť systematickejšie. „Pomohlo by nám, ak by vo svoje réžii vyriešil geodetické zameranie hradu a pamiatkový výskum, čo sú finančne náročné záležitosti. Dobrovoľníci by sa potom postarali o konkrétne zásahy do pamiatky,“ konštatuje.

Významná dedina
Práve pri archeologickom výskume našla partia okolo Martina Slezáka v ústí žľabu päť zvláštnych mincí zo striebra. Nemali popisnú hodnotu, bola v nich vyrazená len dlaň ruky.

„Nevedeli sme, čo sú to za peniaze, a tak sme ich nechali preskúmať odborníkom. Tí nám objasnili, že mince boli lokálnym platidlom. Svedčí to o tom, že Dobrá Voda patrila medzi významné lokality, keďže si tu razili vlastné mince,“ objasňuje vedúci projektu.