Tajomstvo sily Rumunov? Strašil ich Dracula aj Ceausescu

RELAX - Reportáže | 12.8.2012, 08.54, Vladimír Kampf

V Bukurešti na štadióne futbalového velikána Steaua (hviezda) po príchode trnavských fanúšikov miestni nechápali. Na ich pomery zopár ľudí v hľadisku vytváralo atmosféru, s akou nerátali. K tomu šťastie Spartaka a už im nezostávalo iné, ako prekvapene otvárať ústa. Tak, ako ich otvára Slovák, keď cestuje touto krajinou.

V mestečku Sigishoara (čítaj Sigišoára) stojí údajný rodný dom Vlada Napichovača.
 

Naozaj som si tľapol po svojom vysokom čele, keď som sa jedného dňa dozvedel, že Rumunsko skutočne vstúpilo do Európskej únie. Práve som sa odtiaľ vrátil už z neviem koľkej reportážnej cesty. Niežeby som tom to tamojším ľudkom nedožičil, ale...

Napriek tomu, že mám Rumunsko rád a považujem ho za krajinu, v ktorej žije množstvo nádherných ľudí, niekedy ma prekvapuje, ako sa mohla práve táto krajina v tomto stave dostať do Európskej únie. Tamojší podnikatelia a politici to zobrali prudkým skokom.

Naše bratislavské ceny sa tým bukureštským môžu rovnať len zďaleka. Tie bratislavské skôr pripomínajú ceny v malom mestečku, napríklad Nadlaku, kde žije početná slovenská komunita. Sociálne rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami sú priepastné. Trpí najmä vidiecke obyvateľstvo.

Tetu cestou z obchodu zmohla únava, tak odpočíva... Bežní Rumuni si nevšímajú biedu okolo seba.

Ako to tí chudobní Rumuni zvládajú? Cenová záťaž, úradníci, ktorí slintajú po úplatkoch... Ich nadradenosť je tu oveľa viditeľnejšia, ako u nás. S funkciou začína byť človek dôležitý. Je hrdý na všetky svoje rozhodnutia, nech sú trebárs aj akokoľvek hlúpe.

Samozrejme, súčasťou Rumunska sú aj moderné miesta, ktoré sa nijako nelíšia od ostatnej Európy. Imidž krajiny však vždy dotvárali strašidelné príbehy o kniežati Draculovi a možno ešte strašnejšie historky o komunistickom diktátorovi Ceausescovi.

Takto vyzeral muž, ktorý naháňal hrôzu a privádzal nepriateľov do šialenstva. Báli sa ho všetci.

Ešte aj dnes sa tu cudzinec stretne s extrémnym názorom, že za komunistov bolo oveľa lepšie. „Všetko, čo sme potrebovali, sme si ukradli z družstva,“ povedala mi raz jedna útla ženička. „Teraz? Peniaze nemáme, takže nemáme ani za čo kupovať. A družstvo nefunguje.“

Uprostred ruín
V rozkrádaní a tichom nenásilnom rabovaní boli Rumuni doslova dokonalí. Rozoberali aj veci, z ktorých mohli mať ešte úžitok. Doslova si pílili konár, na ktorom sedeli. Napríklad tepláreň uprostred sídliska. Vo viacerých mestách ľudia začiatkom deväťdesiatych rokov prerážali diery do panelov, aby z nich mohli vyviesť komín z kachlí. Inak by počas tuhých zím zamrzli. Takýmto spôsobom sa na niektorých miestach zohrievajú podnes. Uprostred sídliska zastavia konské povozy obchodníkov s drevom a ľudia si ho potom vynášajú do svojich bytov na poschodiach.

Napríklad lodenica v meste Oltenita (čítaj Oltenica). Kedysi jedna z  najväčších na Dunaji. Po rozkradnutí sa stala prísne stráženým areálom.

Z veľkých fabrík zostali stáť len betónové pahýle. Najprv z nich zmizlo všetko použiteľné, a potom aj druhotné suroviny. Keď už „vyťažili“ ľahko dostupné železo, prišlo na rad rozbíjanie betónových stien, v ktorých ho bolo ešte dosť. Neslávne dopadli napríklad (vrátane desiatok iných) aj železiarne v meste Calafat.

Areál fabriky pôsobí hrôzostrašnejšie, ako všetky zrúcaniny hradov Vlada Tepesa, známeho tým, že napichoval svojich neprajníkov na kôl zadkom dopredu... Legendárny Dracula by tu mohol mať svoje zimomriavky naháňajúce sídlo.

Miesto krvavého kniežaťa tu však sídlia iba unudení vrátnici v jedinej malej budove, ktorá zostala pokope. Je smiešne, že železný plot, ktorým bola v minulosti obohnaná celá fabrika, sa zachoval iba po dvadsať metrov na obe strany od vrátnice. Ďalej si už ochranka nepomohla. A tak...

V dedinke Viscri kúpil princ Charles historickú hospodársku usadlosť a prispel k jej zapísaniu do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Raz ročne ho sem privezie helikoptéra, aby si v pokoji odpočinul.

Dracula a Slováci
Poďme k legende. Je na nej zaujímavé, že debnu, v ktorej sa krvilačný gróf Dracula (čítaj Drakula) dostal z Transylvánie do Anglicka, vyrobili naši krajania. V neskrátenej verzii tohto svetového knižného románu sa slová Slovák a Slováci vyskytujú až devätnásťkrát.

Drakula naozaj existoval. Bol jedným z veľkých vodcov rumunského národa. Knieža Vlad II., prezývaný Drakul, bol dobrý diplomat, ktorý sa dokázal vynájsť v zložitej politickej situácii v období tureckých a križiackych ťažení v Európe. V roku 1420 ho Žigmund Luxemburský poctil kniežacím dračím rádom. Odtiaľ pochádza jeho nick name. Dracu v rumunčine znamená drak alebo čert.

Ďalšiu prezývku si vyslúžil jeho syn Vlad III. za svoju záľubu napichovať zajatcov a nepriateľov na koly. Tepes (čítaj Cepeš) znamená Napichovač. Vlad III. bol sultánovým favoritom na alašský trón. Po svojich predchodcoch prevzal rozkladajúcu sa krajinu so zrúteným systémom. Pretože ľud by jeho dosadenie nenávidenými Turkami neprijal, začal sa orientovať protiturecky a pustil sa robiť poriadky.

V krajine Napichovača žije aj dvadsaťtisíc našich krajanov. Zatiaľ sa im darí udržiavať slovenčinu.

Najprv si na svoju stranu získal bojarov a dal po prstoch nenávideným saským obchodníkom. Zakázal okrádať pospolitý ľud. Kto neposlúchol, skončil v mukách na kole, tak ako napríklad štyridsaťjeden brašovských remeselníkov. Takéto praktiky by isto pomohli aj dnes. A nie len v Rumunsku.

Vlad Cepeš Drakula vytvoril očistný program na odstránenie zlodejov, mrzákov, prostitútok, žobrákov a Rómov zo spoločnosti. Pre týchto nešťastníkov usporiadal lukulské hody. Keď hostia zaspali, dal Cepešov kat príkaz budovu zamknúť a zapáliť. Týmto spôsobom sa zbavoval ľudí nevhodných na boj proti tureckým okupantom.

Dacia je stále najbežnejšie auto, ktoré „domorodci“ dokážu spojazdniť za akýchkoľvek podmienok.
 

Zajatcov dával napichovať na zaostrené kmene malých jedličiek alebo smrečkov pozdĺž ciest. Zaživa napichnutí neboráci cez análny otvor do brucha sa darmo trepotali vo vzduchu. Nebolo sa čoho chytiť a smrť na seba nechala dlho čakať... Turci, ktorí prechádzali takýmito alejami kričiacich a prosiacich bratov, šaleli.

V knihe Dracula od Brama Stokera je síce starý gróf milovníkom mladých dám, ktorým vyciciava krv, v knihe je však pre nás aj vzrušujúcejšia zmienka o Slovákoch v blízkosti jeho transylvánskeho hradu...

Píše o nich: „Najčudesnejšie pôsobia Slováci, ktorí sú barbarskejší než ostatní. Nosia veľké pastierske klobúky, široké voľné nohavice, sivobiele ľanové košele a obrovské kožené opasky, takmer na piaď vysoké, vybíjané mosadznými klincami.

Cesta kdesi na samom vrchu krajiny. Malebné prostredie. To jediné asi môže svet Rumunom závidieť.

Hoci sú malební, nepôsobia príťažlivo. Keby sa takto zjavili na javisku, človek by ich pokladal za akúsi čeliadku orientálnych brigantov. Počul som však, že sú neškodní a že im chýba priebojnosť...“

Románový upír
Slovenská menšina žije v Rumunsku podnes. Z dnešnej dvadsaťtisícovej komunity našich krajanov v Rumunsku ich zhruba polovica obýva nížinu, najmä okolo mestečka Nadlak, a druhá polovica prežíva v kopcoch Bihorských hôr za mestom Oradea.

Prví Slováci prišli do rumunských hôr v roku 1803 z Kysúc a Oravy. Osídľovali opustené oblasti po Turkoch, klčovali pralesy a spracovávali drevo. Svoje výrobky vozili aj do Bistrice, kde ich mohol spisovateľ Stoker stretnúť. S reálnym Draculom ich však delilo tri a pol storočia. Románový upír sa predstavil ako jeho potomok. Na svoj tajný odchod do Anglicka potreboval drevené debny! Tie asi pochádzali z dielní Slovákov.

Všadeprítomný Dracula. Rumuni si z neho na niektorých miestach urobili turistický biznis.

Keď sa pán gróf lúčil s knižným rozprávačom príbehu Jonathanom Harkerom na svojom transylvánskom panstve, okrem iného sa mu zmienil aj o niekoľkých Rómoch a Slovákoch, ktorí u neho majú nejakú prácu: „...prichádzali Cigáni a Slováci, o ktorých sa večer zmienil gróf. Ešte raz som pozrel na debnu, v ktorej ležalo hriešne telo, vybehol som z kaplnky do grófovej izby...“

Drakula sa rozhodol odcestovať z hradu Bran do Londýna po vode. Aj tu mu na začiatku cesty slúžili verní Slováci. Posledná zmienka o nich je, keď spomínajú na čln pohybujúci sa veľkou rýchlosťou. Prečo si Stoker vybral práve ich a Rómov? Veď Slováci mali v minulosti v oblasti dnešného Rumunska povesť pracovitých a vynaliezavých ľudí, čo sa o Rómoch veľmi nedá povedať...

Na pobreží Čierneho mora si už lovec hrôzy neužije. Aj známa Mamaia dosiahla štandard.

Že by si to autor nechcel rozhádzať s početnou skupinou Rumunov, Maďarov, Sasov, Sikulov a Mocov, ktorí mohli byť jeho potenciálnymi čitateľmi?
Mimochodom: Keď sa Vlad III. znepáčil Matejovi Korvínovi a podarilo sa ho zajať, možno Vlada väznil v pustých pralesoch Horného Uhorska. Teda na Slovensku. Žeby bol nejaký tajomný hrad v Karpatoch aj u nás? Ak áno, najviac by tomu zodpovedal Vígľaš alebo Pustý hrad.

Foto: Autor