Trnavskí inšpektori ľuďom: Skutočne vieme, čo jeme?

AKTUALITY - Trnava | 17.8.2012, 11.00, Darina Kvetanová

Naši susedia k nám dovážajú potraviny v zlých podmienkach, obchodníci ich nevhodne skladujú a držia ich v neprimeraných teplotách. Také sú výsledky mimoriadnych kontrol štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktoré minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek ohlásil na konci júla.

Nehygienicky držané výrobky. Fotka z mimoriadnej kontroly. Autor: SVaPS

reklama

V skladoch našli inšpektori potraviny v rozklade a v nich hlodavce a červíky. Závažné porušenie zistili pri takmer polovici z 325 kontrolovaných prevádzok. Najhoršie dopadli hypermarkety. Na margo výsledkov mimoriadnej kontroly sme zisťovali, aké potraviny si môžu ľudia kúpiť v našom regióne.

Riaditeľ regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Trnave Ľuboslav Lorinčák konštatoval, že okolie Trnavy je na tom podstatne lepšie, ako slovenské pohraničie. Jeho podriadení vykonajú v rámci regiónu ročne viac ako tisíc kontrol.

Zisťujú, či tovar na pultoch nie je po dátume spotreby, či je dobre zabalený, správne označený, a tiež teploty, v ktorých ho držia. „V tomto roku sme začali správne konanie v dvadsiatich ôsmich prípadoch, v ktorých obchodníkom hrozí pokuta od 100 do 3000 eur. Najvyššiu sankciu sme udelili za nedostatky v označení včelieho medu. Na etikete nebol uvedený výrobca ani krajina, z ktorej med pochádza,“ povedal Ľuboslav Lorinčák.

reklama

Konštatoval však, že v rámci kontrol mäsových, mliečnych, pekárenských výrobkov a zeleniny vážnejšie porušenie zákona nezistili.

Tradícia nad hygienu

Výrobca pekárenských výrobkov sa najväčšieho prehrešku dopustí, ak nevyznačí na obale alergény, ktoré pečivo obsahuje. Či sú v chlebe a pečive skutočne všetky zložky, ktoré uvádza, zisťujú inšpektori odobratím vzorky z tovaru na pultoch, no i priamo vo výrobe.

„Od začiatku roka sme však nezistili žiaden nevyhovujúci pekárenský výrobok,“ konštatuje vedúca oddelenia rastlinných komodít Elena Jandová. Hygiena pekárenských výrobkov sa u nás zlepšila účinnosťou zákona, ktorý obchodníkom prikazuje, aby k pečivu umiestnili rukavice a nožnice na manipuláciu.

Vyplýva to však z tradície našej krajiny, že slovenský zákazník chce mať v regáloch čerstvé, nezabalené rožky a chlieb, na rozdiel od západných krajín, kde sú zvyknutí len na balené pečivo. „Ideálne by bolo, ak by sa tieto výrobky predávali balené alebo by zákazníkov obsluhoval predajca spoza pultu. Slovákom však predaj zaužívaný u nás neprekáža,“ objasňuje Elena Jandová.

Čítajte zloženie

Zabalené mäso má menšiu kvalitu, ako nebalené. Podľa Igora Hlavenku, vedúceho odboru úradnej kontroly potravín, je to klamlivá fáma. „Kvalita totiž nezáleží na tom, či je výrobok zabalený, ale na jeho zložení. To by si mali ľudia dobre preštudovať, aby vedeli, čo kupujú,“ hovorí Hlavenka.

Zabalené mäso môže podľa neho zmeniť farbu a vôňu kvôli atmosfére, v ktorej sa nachádza. „Každopádne, takto je chránené pred kontamináciou,“ konštatuje. V regáloch obchodov nájdete väčšinou mäsové výrobky s pridanými látkami, ktoré predlžujú dátum spotreby výrobku a zároveň menia jeho vlastnosti.

„Tieto látky sú však zákonom povolené,“ konštatuje Igor Hlavenka. Aj v prípade mäsa zistili inšpektori v našom regióne prehrešky len výnimočne. „Išlo o individuálne zlyhanie personálu, keď predajcovia zabudli stiahnuť z regálov mäso po dátume spotreby. Takéto mäso už bolo nevyhovujúce, nie však zdraviu škodlivé,“ dodáva.

V nevhodnej teplote dostane mäso doslova facku. Na takéto prípady natrafili slovenskí inšpektori počas mimoriadnej kontroly. Foto: SVaPS

Syr alebo tuk

Vyprážate syr a zrazu sa vám roztečie na panvici. Asi ste si vôbec nevšimli, že ste si v obchode kúpili nie syr, ale syrový výrobok, ktorý i keď vyzerá ako syr, spolovice ho tvoria rastlinné tuky. Aj toto je však uvedené na obale výrobku, a teda zo zákona je to v poriadku.

Záleží teda na zákazníkovi, či chce za lacný peniaz akože syr, alebo si drahšie kúpi skutočný. Inšpektori kontrolujú zloženie syrov. „Výsledky kontrol dopadli veľmi dobre. Pri tých, ktoré boli označené ako stopercentné, sme prítomnosť iných tukov nezistili,“ hovorí Ľuboslav Lorinčák. V jednom prípade našli syr po dátume spotreby a bola na ňom pleseň. „Za posledné dva roky je to však vôbec prvý takýto prípad,“ dodáva.

Aj z týchto veterníkov mohlo ľudí minimálne prehnať. Podpísala sa na nich nevhodná teplota. Fotka z mimoriadnej kontroly, ktorú vykonala Slovenská veterinárna a potravinová správa.

Pri zelenine zas inšpektori sledujú, či neobsahuje pesticídy alebo iné škodliviny. Aj tieto kontroly dopadli v rámci nášho regiónu dobre. „Nebezpečné látky v zelenine sme naposledy našli pred piatimi rokmi v mrkve“ konštatuje Elena Jandová.

Stretli sa i s tým, že tovar na predajniach bol zhnitý, plesnivý, alebo vzbudzoval odpor. „Ide obvykle o tvar nižšej kvality, alebo uvädnutý, ak v predajniach nemajú chladiace vitríny.“ Ľudia často dávajú priam bizarné podnety. „Že paradajka nechutí ako paradajka.

Áno, keď si ju kúpia v zime, musí to byť rozdiel. Celé je to o tom, že niekedy sme paradajky kupovali len cez sezónu, teraz ich chceme celý rok. Aj melón chceme celý rok. Ľudia by sa mali vrátiť k tradíciám a brať ohľad na pásmo, v ktorom žijú, myslí si Jandová.“