Tréner Šúroviec Hájiček: Hodnoťte ma podľa odvedenej práce

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 23.8.2012, 14.15, Ján Král

V mladosti patril medzi veľké futbalové talenty. Z pozície špílmachra zásoboval loptami spoluhráčov najmä v trnavskej Lokomotíve. Neskôr začal v tomto klube robiť trénera mládežníkov. Od leta sedí na lavičke FC Horses Šúrovce. Miroslav Hájiček patrí k trénerom, ktorým prorokujú futbalovú budúcnosť.

Na poste trénera Horses Šúrovce sa mu zatiaľ darí. Z troch zápasov získal s tímom sedem bodov. Foto: Ján Král

reklama

Už vám útočník Slovana Bratislava Juraj Halenár poďakoval, že ste z neho vašimi gólovými prihrávkami spravili ligového futbalistu?
- Cha-cha. Zatiaľ nie. Naďalej sme však zostali v kontakte. Som rád, že to dotiahol tak ďaleko a prajem mu, aby v lige ešte veľa gólov nastrieľal.

Dorast trnavskej Lokomotívy, v ktorom ste sa vtedy zišli aj s Halenárom, bol veľmi kvalitný.
- Boli to moje najkrajšie futbalové časy. Mali sme vtedy na postup do najvyššej dorasteneckej súťaže. Škoda, že sa to nevydarilo. Juraj potom po jeseni odišiel do Interu Bratislava, ja som sa zranil a tímu na jar došiel dych. Pritom sme boli po jeseni druhí za Petržalkou.
 

Vraj vtedy Inter Bratislava kontaktoval so záujmom o prestup aj vás. Je to pravda?
- Oslovili mňa aj Juraja. Som však od Juraja o rok starší a v doraste som po tej sezóne končil. Juraj mohol pokračovať ďalší rok. Keď prišla reč na môj vek, stal sa prestup bezpredmetný.
 

reklama

S futbalom ste skončili už v mladom veku. Prečo?
- Chronicky sa mi opakovalo zranenie slabín. Odohral som ešte dve sezóny za mužov Lokomotívy a dve v Rakúsku. Po návrate som ešte skúsil letnú prípravu v Šúrovciach, no pred štartom súťaže sa bolesti vrátili a definitívne som to na odporúčanie lekárov zabalil.

Neskúsite to predsa len ešte za mužov Lokomotívy, ktorí sa po rokoch vrátili na scénu?
- Pre zdravotné problémy nemôžem trénovať pravidelne. Na oblastnú súťaž si však ešte trúfnem, určite si chcem s chalanmi zahrať. Momentálne to ale nevidím reálne. Mám okrem pracovných povinností aj trénerské v Šúrovciach a rodinné doma. Voľného času nazvyš niet. Do budúcnosti ale návrat do dresu Lokomotívy nevylučujem. A keď nie ako hráč, tak rád prídem ako tréner. Pevne verím, že vtedy už mužstvo bude hrať vyššiu súťaž.

V Lokomotíve ste trénovali žiakov, teraz vediete mužov. V čom je najväčší rozdiel?
- Spôsoby zaťažovania, trénovania a komunikácia medzi hráčmi sú úplne iné. Práca s mužmi je pre trénera jednoduchšia. Pokyny pochopia na prvýkrát, dajú sa s nimi trénovať úplne iné veci. Prípravné hry, kombinácie. S tým nie je žiaden problém. U mládeže vzniká viac prestojov a opakovania. Na druhej strane, u mladých vidno pri systematickej práci oveľa väčšie pokroky.
 

V Šúrovciach určite cítite aj oveľa väčší tlak na svoju osobu a výsledky.
- To je neporovnateľné. U mládežníkov Lokomotívy tlak na výsledky nebol, v Šúrovciach, logicky, nechýba. Zatiaľ s tým však nemám žiaden problém. Kolektív tímu je kvalitný, ak chlapci zostanú rok – dva pokope, majú šancu na úspechy.

Majiteľa Horses Miroslava Náhlika poznáme z futbalu ako náročného funkcionára. Ako funguje vaša spolupráca?
- Nadpriemerne. V tejto chvíli nemôžem povedať na jeho adresu jedno krivé slovo. Odovzdáva futbalu všetko. Veľa spolu komunikujeme o tréningovom procese, hráčoch, podmienkach a súperoch. Náročný je preto, že mu na šúrovskom futbale záleží, investuje doň svoje peniaze a očakáva od toho spätnú väzbu.
 

Horses tento rok stavili najmä na mladých futbalistov. Odišli skúsení hráči ako Timko, Ujlaky či Bališ. Podarilo sa novým mladým tváram nahradiť veľké mená?
- Obmenou prešla v podstate polovica kádra. Stavili sme na hráčov s potenciálom hrať vyššie súťaže v budúcnosti. Za seba poviem, že novici sú určite posilami pre mužstvo. V Palárikove sme nastúpili so zostavou, ktorá mala vekový priemer 21 rokov. Aj v tom vidno, že tím má obrovský potenciál.
 

Koho považujete za ťahúňov tímu?
- Miloša Juhásza, Juraja Horvátha, Martina Lalíka. Veľmi dobre sa ukazuje brankár Miroslav Krajčovič. Na poste stopéra suverénne pôsobí mladý Dominik Jánoš. Myslím si, že má veľkú budúcnosť pred sebou.
 

Museli ste už v kabíne aj zvyšovať hlas?
- Zatiaľ k tomu nebol žiaden dôvod a ani nemám potrebu riešiť veci silou hlasu. Chalani sú futbalovo vyspelí, naše debaty sú konštruktívne. Nezvyšujem tón, skôr upozorňujem na taktické pokyny či zvýšenie nasadenia. Pochváliť musím aj skúsenejších hráčov ako sú Pinček či Dlhý, že mi pomáhajú pri organizácii mužstva.

Ako zatiaľ vnímate vstup do súťaže?
- Duel s Nededom sme mali vyhrať vyšším rozdielom. Nepremenili sme však šance. Hrajúci tréner hostí Miro Hrdina odchytal skvelý zápas. Zákrokmi na čiare nás privádzal k zúfalosti. Naše víťazstvo 2:1 však bolo zaslúžene, i keď vydreté. V Palárikove nás čakal skutočne nepríjemný súper, ktorý má za sebou vynikajúcu jar. Hrajú tam skúsení futbalisti ako Jelšic, Vencel, Mikla. Stavili sme na defenzívu a rýchle protiútoky. Vychádzalo nám zhusťovanie priestoru. Boli sme aktívny aj smerom dopredu a priniesli sme bod za bezgólovú remízu. Tretie kolo sme zdolali nováčika z Lednických Rovní 2:1. Škoda množstva nepremenených príležitostí .

Vo štvrtok 16. augusta vám manželka priviedla na svet syna Lucasa. Tým ste zrejme spravili aj veľkú radosť aj vášmu svokrovi a zároveň prezidentovi trnavskej Lokomotívy Petrovi Moravčíkovi, ktorý sa konečne dočkal vnuka...
- Prežívame v rodine šťastné obdobie. Obaja dedovia sa tešia, mali zatiaľ „len“ vnučky. Či bude Lucas futbalista, to si netrúfam povedať. Určite ho však povediem k športu. Veď manželka sa venovala volejbalu, otec hádzanej a Peter Moravčík futbalu.

So synom Lucasom. Foto: archív mh
 

S Petrom Moravčíkom určite veľa komunikujete o futbale. Nachádzate názorový súzvuk?
- Futbal rozoberáme zo všetkých strán. Nepoznám človeka, ktorý obetuje futbalu všetko, tak ako on. Často aj na úkor rodiny. Naša komunikácia je bezproblémová a nadštandardná. Ak niečo potrebujem, dvadsaťštyri hodín denne mi je k dispozícii. A to platí aj naopak.
 

Ako to už na Slovensku býva zvykom, ľudia si často spájajú rodinné väzby s tlačenkou v profesionálnom živote. Hnevá vás, že aj váš príchod do Šúroviec pripisujú Petrovi Moravčíkovi, hoci ten sa vyjadril, že sa o veci dozvedel, až keď bolo všetko upečené?
- Niekto si môže myslieť, že byť zaťom Petra Moravčíka je benefit. Mám to však možno dvakrát ťažšie ako ostatní. Som pod drobnohľadom a často bývam podrobený kritike, takže musím na sebe makať oveľa viac ako ostatní. Peter Moravčík mi dal šancu trénovať v Lokomotíve. Idem však svojou cestou a chcem, aby bola vidieť moja robota a podľa nej ma ľudia hodnotili. Verím, že pozitívne výsledky práce spozorujú aj ľudia v Šúrovciach. Za odvedenú robotu na Lokomotíve sa nehanbím. Verím, že mnohí chlapci, ktorí mi prešli prstami, to dotiahnu až do ligy.
 

Kto je Miroslav Hájiček
Narodil sa 30. mája 1982. S futbalom začínal v trnavskom Spartaku. V športovej triede vyrastal s hráčmi, ktorí to dotiahli neskôr až do ligy ako napr. Gašparík, Dian, Semanko, Heteš, Sládeček či Kostolanský. Najkrajšie časy strávil tento typický špílmacher v trnavskej Lokomotíve, dva roky hrával aj v Rakúsku a bol aj členom kádra Horses Šúrovce. S trénerčinou začal v trnavskej Lokomotíve. Prešiel kategórie od prípravky až po starších žiakov. V Šúrovciach trénuje mužov po prvýkrát. Koncom augusta bude robiť prijímačky na kurz trénerskej Euro A licencie. S manželkou Tatianou majú spolu triapolročnú dcérku Emmku a od minulého štvrtka aj synčeka Lucasa. „Patrí jej vďaka, že má pochopenie pre môj vzťah k futbalu. Vie, že tento šport je veľkou časťou môjho života. Nie každá žena by to dokázala akceptovať,“ uviedol Miroslav Hájiček.