Bývalí hráči Angels spomínali na svoje bejzbalové začiatky
ŠPORT - Bejzbal | 29.8.2012, 09.13, Ján Král
Stáli pri zrode bejzbalu v Trnave. Na ihrisku na Prednádraží sa v sobotu zišli bývalí hráči Angels, aby odohrali exhibičný duel a zaspomínali na staré dobré časy. Mnohí z nich stavali klub na nohy.

František Čambál (vpravo) dobieha na métu. Foto: Lukáš Grinaj
Všetko sa začalo v roku 1987, keď sa v Slovenskom Ríme dala dohromady partia dvadsiatich nadšencov a začala hrávať softbal. Na bejzbal prešli v roku 1991.
„Väčšina z nás sme boli bývalí športovci, ktorí už z rôznych dôvodov nepokračovali v kariére. Ja som plával, iní hrali tenis, hokej, futbal... Boli sme naučení športovať a chceli sme pre seba niečo robiť. V tých časoch sa vyprofilovala veľká kvalita rôznorodých športovcov a osobností, ktorí do klubu doniesli niečo svojské,“ opisuje prvé kroky František Čambál.
reklama
Spolu s Ronaldom Kupkom patrí k zakladteľom klubu. Hrával na poste spojky či zadnopoliara. Dnes má 42 rokov, ale bejzbal si stále rád zahrá, čo ukázal aj počas exhibície.
Bývalé hviezdy Angels Trnava. Horný rad zľava: Juraj Rácik, Ľuboš Petrovič, Jakub Uhnavý, Juraj Monček, Róbert Horúcka, Tomáš Brezovský, Martin Vlček, Roman Holekši, Anton Steinhauser, Samuel Vlček, Ivan Ožvald, Martin Zvonár, fanúšik František Monček. Dolný rad zľava: Tomáš Horváth, Michal Fujala, Ronald Kupka, Roman Grman, Róbert Horváth, Peter Belica, Štefan Berhedi, Lukáš Slíž, František Čambál. Foto: Lukáš Grinaj
„Začínali sme od piky. Až časom sme prešli vývojom a americkí kouči nám vysvetlili celú filozofiu trénovania, pointy bejzbalu a štýlov hry. Vďaka tomu sme sa posunuli o niekoľko levelov vyššie. Začali sme zrazu vyhrávať a všade kam sme prišli sa nás báli, pretože sme boli najlepší,“ pokračuje Čambál.
Dnes má Angels najlepšie ihrisko na Slovensku. Keď všaj s bejzbalom v Trnave začínali, nemali nič.
„Všetko sme budovali vlastnými rukami. Výkopové práce, zváranie, chalani sa učili murovať. Pred aj po tréningu sme pracovali. Pamätám si ako sme v roku 1996 hrali Európsky pohár. V deň zápasu sme ešte dopracovávali ihrisko...“
Aj tieto momenty pomáhali klubu rásť vnútorne. „Zostalo tu neuveriteľné množstvo energie. Tá sa prenáša na ľudí vo všetkom, čo v živote ďalej robili. Stretávame sa na štadióne aj po rokoch, pričom už všetci robíme v iných oblastiach a pohybujeme sa v iných sférach života. Tu sme si však všetci rovní a tu je všetko fajn,“ vraví Čambál pri pohľade na ihrisko.
„Kolektív bol o tom, že ľudia chceli a robili bejzbal s láskou. To teraz chýba iným športom. Chlapci pomáhali a hrali zadarmo, dokonca ešte nosili prostriedky do klubu. Partia sa drží dodnes, pomáhame si navzájom. Stretávame sa na lyžovačkách, žijeme spolu aj s našimi rodinami. Navštevujú sa naše manželky aj deti. Považujem to za zadosťučinenie, že sme to nerobili nadarmo.“
V exhibičnom stretnutí bývalých hráčov napokon vyhrala stará garda nad mladíkmi 14:10. V homerun derby (súťaž o odpálenie, čo najväčšieho počtu homerunov) vyhral Lukáš Slíž.
Prvý s americkými pilotmi
Trnavský bejzbalisti majú odjakživa základňu na Prednádraží. Prvý medzištátny zápas však odohrali na trnavskej Slávii. Sily si merali s tímom Filderstadt Flyers.
„Pri meste sa nachádza veľká letecká základňa, väčšinu tímu teda tvorili americkí piloti. Šéfom ich letky bol ohromný človek Mike Anthony Carrington. V našom prvom oficiálnom stretnutí sme prehrali. Výsledok si už nepamätám, no zapísali sme si veľmi cennú medzinárodnú skúsenosť,“ uviedol František Čambál.