V zbrojovke vyčíňali gestapáci, spomína Trnavčan Alojz Lančarič

AKTUALITY - Trnava | 29.8.2012, 14.28, Darina Kvetanová

Každý rok pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania si Alojz Lančarič zaspomína na smutné udalosti, ktoré sa odohrali v niekdajších Coburgových závodoch. Vyčíňanie gestapáckeho komanda videl na vlastné oči.

Pri osudovej bráne, pred ktorou sa odohral strašný príbeh. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

Písal sa rok 1941, keď Alojz Lančarič nastúpil ako pätnásťročný za učňa do Coburgových závodov. „Zbrojovka ma lákala, a tak som poslúchol rodičov a šiel sa popýtať na prácu. Ešte v ten deň ma zobrali a hneď som nastúpil na nočnú zmenu,“ spomína si dnes 86-ročný Trnavčan.

V Coburgových závodoch sa počas vojny vyrábali náboje do ťažkých guľometov a protitankové strely, takzvané štyridsaťpäťky. Pušným prachom ich plnili v Dubnici nad Váhom. Práve odtiaľ prišlo do Trnavy asi pätnásť Čechov, zriaďovačov, aby tu rozbehli výrobu.

Tesne pred povstaním sa však ukázalo, že českí bratia mali v Trnave oveľa vážnejšiu úlohu. „Vytvorili tu odboj. Slovenskú armádu pravidelne informovali o tom, v akom množstve sa tu vojenská technika vyrába a aká je situácia v meste. Všetko si tajne zapisovali. Nikto z nás to však netušil.“

reklama

Prišlo augustové povstanie a karta sa na chvíľu obrátila. Alojz Lančarič si spomína, že mnohých Nemcov vtedy ľudia uväznili do budovy okresného súdu. Nemecká armáda však napokon odpor potlačila a všetkých uväznených oslobodili. Nastalo zdanlivé ticho.

Fabrika začala pracovať, no bez spomínaných bratov Čechov. Váhali, no asi o dva týždne vyšli z dier a s veľkým sebazaprením sa vrátili do fabriky. Táto dvojtýždňová pauza však priniesla esesákom úspech. Gestapáci chodili po kolónii, kde bývali robotníci z fabriky a zisťovali, kto za odbojom stojí. Ľuďom, čo nechceli hovoriť, sa vyhrážali smrťou a mnohí vtedy aj zomreli.

A potom prišla finta, ktorou českých hrdinov Nemci dostali. Spútali vrátnika a odbojárov po jednom vyhlasovali na vrátnicu. Hovorili, že majú návštevu. Pred bránou už ale čakali dve veľké obrnené autá, do ktorých jedného za druhým násilím naložili. Pozerali sme sa na to z okien. Netušili sme, kam ich vezú. Prvý padol Ing. Karel, ktorý viedol v zbrojovke výrobu, ďalších umučili v Brne na hrade Špilberg.

Partia českých hrdinov mala donedávna na kultúrnom dome na Coburgovej ulici pamätnú tabuľu. Dnes tam už nie je, no ľudia, ktorí udalosti zažili, na nich nikdy nezabudnú. „Boli to príma kluci. Vo fabrike nebolo človeka, ktorému by nevypadli po tejto udalosti slzy,“ dodáva Alojz Lančarič.