Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Tajomstvo tunela zostane nevysvetlené

RELAX - Reportáže | 4.9.2012, 15.07, Vladimír Kampf

Škaredá jama na Kapitulskej ulici v Trnave straší už roky. Po väčšinu času je nezaujímavá, zarastená burinou. Ale keď v nej archeológovia vykopú hlinené pozostatky osídlenia Trnavy, láka za plot zvedavcov.

Tajomstvo tunela zostane nevysvetlené

Stredoveké zvyšky Trnavy budú opäť zastavané polyfunkčnou budovou.

reklama



Archeológ Malokarpatského múzea v Pezinku Július Vavák, ktorý bol v škaredej jame šéfom partie hľadačov dávnej histórie, hovorí: „Dostali sme sa až k najhlbšej vrstve pôsobenia človeka na tomto mieste. Objekty pochádzajú väčšinou zo stredoveku, zo 14. až 15. storočia, a novoveku. Datovanie budeme po dôkladnejšom štúdiu nálezov upresňovať,“ vysvetľuje archeológ.


Objavy a znovuobjavy
To, čím mohol byť náhodný okoloidúci ohúrený, boli väčšinou zásobné jamy, schodiská pivníc či základy niekdajších príbytkov. „Jamy v minulosti plnili aj úlohu chladničiek a špájz. Počas leta v nich bolo chladnejšie a stabilnejšia teplota. Tieto jamy mohli byť trebárs plné osiva,“ mieni Vavák.

 

reklama

Takéto zásobné jamy tu ľudia hĺbili od stredoveku do novoveku.

 

V stredoveku ľudia jedli takmer všetko, čo dnes. Samozrejme, museli si poradiť bez paradajok a ostatných plodín, ktoré neskôr privážali námorníci do Európy z Ameriky. Používali však kopu potravín, na ktoré už dnes zabúdame alebo ich objavujeme či znovuobjavujeme ako alternatívne potraviny. Sú drahé, zdravé a majú ich aj v bioobchodoch. Patrí medzi ne napríklad pohánka, proso či bôb.


Naši predkovia dokázali uskladniť aj mäso. Nedokázali to tak, ako sa to dnes vo svete občas robí, že fabriky spracovávajú aj nezdravo dlho, celé roky zmrazené mäso. Vedeli ho vyúdiť, vysušiť, nasoliť...

 

Schodisko. Viedlo z niekdajšej obývačky rovno k zásobe potravín.


Niečo pod zub
Odhalené schodiská viedli do podzemných priestorov, ktoré boli o čosi mladšími a sofistikovanejšími zásobnými jamami. Ľudia tak mali k potravinám lepší prístup a v tuneloch toho mohli uskladniť oveľa viac.

 

„Predpokladáme, že všetky tieto priestory boli určené na uskladnenie potravín. Už to nebola len jama s dreveným rebríkom. Niektoré mali aj konštrukciu. Pri schodoch sa nám podarilo zaznamenať kolové jamky drevenej konštrukcie vchodu. Obe schodiská, ktoré sme na tomto mieste zaznamenali, sú, zdá sa, súčasťou spoločného priestoru obydlia.“

 

Úzka novoveká studňa vyhĺbená do spodných vrstiev. Urobili ju tak, že najprv vykopali väčšiu jamu, postavili v nej akoby komín a nakoniec jej vonkajšiu časť zasypali.


Veľmi zjednodušene by sme mohli konštatovať, že vtedajší obyvatelia chodili schodmi z akejsi obývačky rovno do pivnice vziať si niečo pod zub. „Aj keď nemáme za sebou podrobné vyhodnotenie nálezov, vieme, že jedno z týchto pivničných schodísk časom prestali používať. Priestor už asi neslúžil svojmu pôvodnému cieľu, keďže bol zasypaný a tesne vedľa neho urobili nový, akiste s tým istým zámerom,“ mieni Július Vavák.

 

„Pôvodná pivnica mohla byť napríklad nakazená plesňami, každopádne ju prestali využívať. Možno sa stalo aj to, že nové pivničné priestory vznikli po zániku pôvodného domu.“ Pivnice so schodiskami mali tunelovitý charakter. Archeológovia ich však nedoskúmali. Končia kdesi za pozemkom, na ktorom mohli pôsobiť. „K nálezom z neho sa v súčasnej dobe nedostaneme. Nachádzajú sa pod cestou,“ konštatuje Vavák.

 

Stredoveká Barbie. Hlava keramickej bábiky, ktoré sa na našom území nevyrábali.


Archeologické šťastie
V priestore škaredej jamy na Kapitulskej ulici našli archeológovia aj klenutú chodbu, ktorá zrejme viedla do rozľahlej hlbokej jamy, na čo slúžila, nevieme. Ten, kto býval v tom čase v dome uprostred Trnavy, mohol byť trebárs obchodník. „Našli sme aj stredoveké mince a rôzne luxusnejšie predmety, ako aquamanile - špeciálne nádoby určené na umývanie. Naraziť na ne je tak trochu archeologické šťastie.“


Keď zásobné jamy doslúžili, ľudia si z nich urobili čosi ako odpadové koše a zasypali ich svojim neporiadkom. Bolo lepšie vykopať novú zásobnú jamu bez rozmáhajúcich sa plesní a do tej starej šupnúť niečo budúcim archeológom pre radosť.

 

Slovanská nádoba z obetnej jamy.

 

Zo smetí sa dá veľa vyčítať. Rovnako ako zo žúmp... Keď už boli zaplnené, jednoducho ich zasypali a zrovnali so zemou. Občas naviezli nový terén a mesto sa nám dvíhalo vyššie a vyššie.


Podložie trnavskej pahorkatiny tvorí spraš ešte z čias doby ľadovej. Práve na nej sa formovali prvé ľudské usadlosti. Máme kvalitnú pôdu vďaka tomu, že naši predkovia začali obrábať spraš.


Obety a pijatika
Archeológovia sa tešia smetiskám a ponechávanému neporiadku. Ľudia sa vždy radšej venovali iným činnostiam, ako nejakému upratovaniu. Čo nepotrebovali, jednoducho nechali tak. Starí vymreli, dom padol, zrovnali terén a život išiel ďalej.

 

Z dvoch nájdených aquamanile sa našli len odtokové hlavičky. Jedna z nich znázorňovala medveďa, druhá zviera s rohami.

 

Alebo keď sedeli nad žumpou na toalete a niečo im nedopatrením spadlo kdesi do... Samozrejme, že to nevyberali, ak to nemalo mimoriadnu hodnotu. Aj takéto náleziská sú pre archeológov potešením.


Práve na Kapitulskej v takomto WC priestore zostali v niekdajších fekáliách napríklad: vzácne mince, celá nádoba, korálka... Zaujímavým nálezom bolo aj zopár krúžkov kovovej košele, ktorá majiteľovi slúžila ako ozdobné brnenie. Najviac nálezov je však keramických. Od najstarších z neolitu cez dobu bronzovú, stredovek až po novodobé dejiny Trnavy.

 

Zlomky krúžkového brnenia, ktoré chránilo pred hrotmi šípov a ostrím mečov. Leštený bronz svedčí o tom, že toto brnenie mal jeho majiteľ na parádu.


„Z obdobia včasného stredoveku pochádza nález hlinenej nádoby, pri ktorej boli umiestnené zvieratá, nález pochádza z predveľkomoravského obdobia z ôsmeho storočia, ktoré súvisí so Slovanmi, našimi predkami. Bola to pravdepodobne obeta.“ Od 13. storočia sa už územie Trnavy stalo etnicky pestrejším. Miešali sa tu rôzne národnosti,“ hovorí archeológ.


Naši predkovia v tom čase si občas aj vypili. Vína mali dosť. Kultúra pestovania révy bola na slušnej úrovni. Okrem toho aj pálili alkohol a varili pivo. Len to konope, ktoré močili dolu pri Trnávke, nepoužívali na fajčenie, ale na šatenie sa. Zaujímavým nálezom, ktorý svedčil o lepšom spoločenskom postavení tunajších obyvateľov, boli aj fragmenty hračiek zo 14. – 15. storočia dovezené odkiaľsi z nemeckých krajín.

Korálka. Aj táto zrejme niekomu padla...

 

Foto: Autor

 

 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda bonus 1200
reklama