Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Potulky Trnavou: Tajomstvá jedného z najprísnejších ženských rádov

RELAX - Na ulici | 5.9.2012, 13.50, prispievatelia

Predpokladala sa u nich oddanosť Bohu a cirkvi. Na prvom mieste bola poslušnosť. Nesmeli udržiavať takmer žiadny styk s okolitým svetom, dokonca mali zakázané pristupovať k oknám. Návštevy mohli prijímať len so súhlasom abatiše a v prítomnosti načúvačiek.

Potulky Trnavou: Tajomstvá jedného z najprísnejších ženských rádov

Dar pre múzeum od posledných klarisiek na Slovensku.


V budove dnešného Západoslovenského múzea sídlil dlhé roky kláštor jedného z najprísnejších ženských rádov. Predposlednú augustovú nedeľu nás týmito priestormi v rámci akcie Potulky Malým Rímom previedla Lucia Duchoňová. O ráde klarisiek sme sa dozvedeli toľko zaujímavostí...

reklama

 

No všetko sa to začalo dlhou a pre mnohých nudnou prezentáciou. „Nie aby sme si pozreli priestory múzea naživo. My sedíme v múzeu a pozeráme si ich na fotkách,“ posťažoval sa ku koncu ktosi vzadu. Kto, nebolo jasné. Účasť bola obrovská.

 

Aj napriek samým menám a rokom, ktoré odzneli v prezentácii, ale aj tak si ich nikto nezapamätal, predposledné potulky boli zaujímavé. A tí, čo to nevzdali ani po prezentácii a vydržali do konca, si mohli prehliadnuť priestory bývalého kláštora.


Budova vždy nevyzerala tak ako dnes. Časom pristavovali stále nové a nové časti. Jedného času ju dokonca takmer úplne zničil požiar, no bola obnovená a je používaná dodnes. Tak ako dnes v múzeách, aj za čias klarisiek v múroch kláštora vládlo ticho. Istý čas dňa museli dodržiavať silencium – ticho.

reklama

 

Na mieste, kde je dnes schodisko kedysi stáli cely mníšok.

 

Zakladateľkou rádu klarisiek bola svätá Klára z Assisi. Pochádzala zo šľachtickej rodiny. Bola pobožne vychovávaná. Verila učeniu Františka z Assisi a neskôr sa aj vydala jeho cestou. Rozhodla sa pre život nasledovania Krista v chudobe.


Alžbetínky a klarisky
Začala sa okolo nej vytvárať skupina dievčat. Keďže nemohli žiť po boku s františkánmi v jednom kláštore, vďaka svätému Františkovi z Assisi si klarisky, v tom čase nazývané damiánky, založili vlastný rád. Pomenovanie klarisky začali používať až po smrti Kláry, keď bola vyhlásená za svätú.


Rád mal veľmi prísne reguly. Klarisky ich najprv prebrali od františkánov, no časom ich svätá Klára upravila a neskôr vytvorila nové. Prvá časť reguly hovorila o poslušnosti, druhá o prijímaní nových členiek do rádu a tretia o prijímaní návštev. Do rádu mohli vstúpiť dievčatá od pätnásť rokov. Museli byť zdravé. Nemanželské deti medzi seba neprijímali.


Viera františkánov sa veľmi rýchlo šírila po celej Európe. A tak sa v Trnave klarisky usadili už počas života svätej Kláry. Pred nasťahovaním do budovy dnešného múzea žili po boku alžbetíniek v kostolíku svätej Alžbety. Ten stál na mieste dnešného kostola svätej Heleny.

 

Alžbetínky a klarisky žili v jednej budove aj napriek tomu, že klarisky mali kontakt s okolitým svetom zakázaný, no alžbetínky sa starali v špitáli o chorých, takže sa s okolím kontaktovať museli. Na fungovanie svojich rádov dostávali peniaze od panovníkov.

 

Posmrtný portrét jednej z trnavských klarisiek.


Vyššie a nižšie
Vďaka pápežovi nadobúdali majetky a časom sa panovník rozhodol spraviť ich reguly menej prísnymi. Dovtedy nosili len habity. Po novom si smeli obliekať aj kožušinové odevy a obúvať sandále. To sa im hodilo najmä v zime.

 

I keď dlhý čas mohli chodiť len v jednodielnom habite obviazanom povrazom s troma uzlíkmi a závojom, čepcom a rúchom na hlave, dožívali sa vysokého veku. O klarisky, ktoré ochoreli, sa starali tie mladšie v kláštore. Keď bola v ich kláštore bohoslužba, mohli počúvať, no nesmeli sa ukázať účastníkom omše. Jediný kontakt s okolím zabezpečovala abatiša, vedúca rádu, zväčša šľachtického pôvodu.

 

Podliehali františkánom, takže všetko riešili prostredníctvom nich. Jedli dve jedlá denne za dvomi stolmi. Boli rozdelené na vyššiu a nižšiu triedu. Modlili sa osemkrát denne a spovedali sa každých štrnásť dní. Klariskami sa dievčatá nestávali vždy dobrovoľne. Občas sa v kláštore nejaká ocitla z donútenia, no tú nečakala ružová budúcnosť. Mohla skončiť aj vo väzení. Kláštor v Trnave bol v roku 1782 zrušený.

 

Jediný rád klarisiek na Slovensku sa dnes nachádza v Kopernici. Odtiaľ klarisky venovali svoj ukážkový habit Západoslovenskému múzeu.

 

Text a foto: Júlia Kampfová
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda bonus 1200
reklama