Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Potulky Trnavou: Za krásny zvuk vďačia zvony panenskej krvi

RELAX - Na ulici | 5.9.2012, 13.56, prispievatelia

Potulky Malým Rímom boli venované aj trnavským zvonom a zvonolejárom. Druhú augustovú nedeľu sa návštevníci prišli pozrieť a poodhaliť ich históriu a posolstvo.

Potulky Trnavou: Za krásny zvuk vďačia zvony panenskej krvi

Krásny výhľad, pre mnohých však odstrašujúca výška.


Na pláne bola návšteva zvonov v evanjelickom kostole, múzeu a dlhý, no zaujímavý príbeh dvoch zvonov z Baziliky svätého Mikuláša – Štefana a Barbory. Tie boli nedávno reštaurované. Tretí, Mikuláš, ich počkal na svojom mieste. Času však bolo málo, a tak sme stihli len návštevu evanjelického kostola.

reklama

 

Výhľad z veže bol úžasný. Zvuk zvonkohry takisto. No viac faktov sa návštevníci dozvedeli o evanjelickej cirkvi, ako o zvonoch samotných.
Sprevádzal nás Štefan Bánovec a oboznámil s tým, ako to so zvonolejárstvom v Trnave bolo. Zvony vraj mali tri funkcie. „Mŕtvych pochovávam, živých povolávam, búrky odháňam,“ zhrnul Štefan Bánovec. „Prvotnou ich úlohou bolo ale zvolávať ľudí k modlitbe,“ vysvetlil.


Tajné prísady
Zvony používali na náboženské účely zväčša v kláštoroch. Tam sa aj spočiatku vyrábali. Každá zvonolejárska rodina mala svoje tajomstvo - rodinný recept na výrobu zvonov. „Hlavnou zložkou bola meď. Okrem nej nechýbal cín, olovo, nikel... Presné množstvá týchto komponentov však boli prísne strážené,“ povedal sprievodca.

 

Keď sa rozozneli zvony, niektorí s nadšením natáčali, iní si držali uši.

reklama


Výrobou zvonov v Trnave sa zaoberali viacerí majstri. Medzi nimi aj známi bratia Fischerovci. Nemali však na starosti len odlievanie zvonov, ale aj výrobu zbraní počas vojny. Prenádherné zvony často roztavili a z kovu vyrobili zbrane. Po vojne sa z pozbieraného kovu znova zvony odliali. Zvony z evanjelického kostola sú dielom Fischerovcov. Dnes sa vraj na Slovensku tomuto remeslu nevenuje nik.


S výrobou zvonov je spojená aj legenda hovoriaca o tom, prečo je zvon naladený do molovej, smutnej, neveselej stupnice. „Keď prvý zvonolejár odlieval zvon, nemohol dosiahnuť pekný zvuk. Prisnilo sa mu, že do liatiny treba pridať panenskú krv. Keďže ju nechcel získať násilím, stále nevedel dosiahnuť krásny zvuk.

 

Až raz, keď sa jeho dcéra prechádzala so svojím milým, nešťastnou náhodou spadla do kotla s vriacou liatinou a zahynula. Odvtedy je vraj zvon naladený v molovej stupnici a prekrásne znie,“ vysvetlil sprievodca.

 

Vďaka tomuto vynálezu počujeme nádherné zvuky zvonkohry.


Strašiaky statiky
Zvony zo začiatku nevyzerali tak, ako ich poznáme. Pôvodne mali súdkový tvar. Takéto zvony sa dodnes používajú napríklad v Číne, odkiaľ aj pravdepodobne pochádzajú. Pôvodne nemali srdce, ktoré bilo zvnútra, ale do stojaceho zvona zvonku udierala drevená klada. Naše dnešné zvony majú predchodcov v spiežovcoch, ktoré používajú bačovia. Zvon zvyčajne niesol nejaký nadpis a obrázok svätého.

 

Zvonkohra má taktiež viaceré vyhotovania. Orchester na napodobenie zvona používa xylofón. Prvý typ zvonkohry funguje na podobnom princípe. Zvony stoja a zvonka na ne udiera kladivko. Druhým typom je zvonkohra, kde sa zvon rozozvučí vďaka pohybu srdiečka zvnútra.

 

Jedna z návštevníčok prekladala záujemcom nápisy na zvonoch.


Zvony okrem krásnych zvukov môžu mať aj negatívne účinky na svoje okolie. Ich silné zvuky spôsobujúce vibrácie môžu narušiť statiku veže, v ktorej sú umiestnené. Preto sú niektoré zvonice vyrobené z dreva. Z Biblie poznáme prípad trúb z Jericha, ktorých rozozvučaním zničili múry.

 

Text a foto: Júlia Kampfová
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2021 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda Štedrá jeseň
reklama
Johns Manville
reklama