Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Retro: Doslova ťažká cesta mobilných telefónov do sveta

RELAX - Retro | 6.9.2012, 08.50, Benjamín Škreko

Tak si dáme nožičky na stôl, chlipneme kávy a otvoríme novinky, čože to písali v Trnavskom hlase extra č. 35 presne pred dvadsiatimi rokmi... Toto vydanie so stálym podtitulom Nezávislé noviny trnavského regiónu vydáva Progres, s. r. o., má dátum 28.8. – 3.9.1992 a stálo 2,50 Kčs, čo je asi osem centov... Verili by ste?

Retro: Doslova ťažká cesta mobilných telefónov do sveta

Evanjelický dom postavil cirkevný zbor evanjelickej cirkvi a. v. v roku 1928. FOTO: THE/Č

reklama

 

No, na druhej strane však bola na konci existencie spoločného štátu s Čechmi priemerná mzda v prepočte 150 eur a minimálna 73, takže relatívne sme išli s cenou novín dolu.


Slavo o suchom kiwi

Tak čo to tí naši osemcentoví kamaráti napísali? No nie, aj pred dvadsiatimi rokmi bolo čerstvo po olympijských hrách; to bola Barcelona! Spomínate si na hymnus v podaní Mercuryho a Caballé?

 

Tak na otvorení hier ich naživo počúval aj piešťanský rodák Slavomír Kňazovický, ktorý štartoval v kanoistickom šprinte na 500 m a skončil vraj na „... peknom 4. mieste,“ ale pre mňa to je také odporné číslo ako trinástka v hoteloch, a tiež by som ho zrušil. Boli by len traja medailisti, a potom hneď päťka. Ja vám dám papierovú medailu; viete, čo si s ňou môžete.

reklama


No. A tento náš papierový alebo aj zemiakový Slavo poskytol THE rozhovor. Najprv s akými ambíciami odchádzal do Barcelony.


„Chcel som sa dostať do finále, čo sa mi napokon aj splnilo. A keďže som už bol v tom finále, chcel som skončiť do šiesteho miesta. Aj to mi vyšlo. Avšak medaila mi stále vŕta v hlave.“ Čo iné môže nasledovať po takomto navodení atmosféry športovej drámy, ako otázka, aká bola na hrách strava. „Snažil som sa vyhýbať ťažkým jedlám, teda takým, s ktorými by mal žalúdok pri trávení čo robiť. Zameral som sa na ľahkú stravu, podobne ako všetci ostatní športovci. V deň finále som si dal ráno trochu burizónov, ryžových vločiek v mlieku a kiwi. To bolo všetko!“


Prac sa, démone!
V posledných mesiacoch sa médiá takmer posmešne pozastavujú na dobrovodských problémoch so stabilizáciou starostu. Pred dvoma desaťročiami však na richtárskom stolci v tejto dedinke pevne sedel Rudo Ružička. THE doslova píše, že je to „...pravý muž na pravom mieste. Ide do problémov a snaží sa ich riešiť. Samozrejme, v prospech obce.“

 

Futbalisti Lokomotívy ŽOS Trnava (na snímke A. Vrtochovej) presvedčivo vyhrali v predošlej sezóne I. B triedu. Úvodné vystúpenia železničiarov vo vyššej súťaži napovedajú, že ani v nej nechcú byť iba do počtu.


Preboha, a v prospech koho iného? No ale čítajme ďalej. Starší a nedokrvenejší si môžu prehodiť nohy. „V priestoroch bývalej Kovovýroby začali vyrábať šrotovníky. Ľahké, s dobrým výkonom, nepráši sa z nich. Odskúšané štátnou skúšobňou, predávajú sa jedna radosť. Dobrovodskí výrobcovia sú schopní a ochotní urobiť rôzne úpravy zákazníkovi na želanie.

 

Sám som videl úpravu násypky pre prípravu strúhanky. A možností je veľa.“
Prosím, pozor, ja sám som úpravu násypky nevidel, to iba citujem článok Dobrovodania (cha-cha, správne má byť Dobrovodčania) idú dobre. Dokonca ani neviem, či je možností naozaj veľa, ale prečo neveriť autorovi i jeho ďalšiemu vzletnému tvrdeniu, že „Novovzniknuté pracovné príležitosti s už doteraz existujúcimi by mali celkom poraziť démona nezamestnanosti v Dobrej Vode. A to je dobre...“


Mlčia ako hrob
Budem chvíľu nosiť drevo do lesa a sovy do Atén a liať vodu do mora: Ľudia klamú a kradnú! My máme na takéto prípady obvykle celú stranu s pagínou Krimi.

 

Pred dvadsiatimi rokmi ľudia tiež klamali a kradli, ale asi nie až tak ako dnes, lebo THE č. 35/1992 uverejnil len tieto tri policajné správičky: „Vášnivý hráč? V noci zo 17. na 18. augusta sa vlámal neznámy páchateľ do pohostinstva U zeleného stromu v Bielom Kostole. Vytlačil vyklápacie okienku na budove, vypáčil dva hracie automaty a odcudzil z nich celkom 11 788 Kčs.“


Ďalšia, mierne morbídna, lebo svedkovia mlčia ako hrob: „Asi bude zvárať... V uplynulých dňoch neznámy páchateľ vnikol do domu smútku na Kamennej ceste v Trnave. Vzal odtiaľ zvárací agregát, kliešte, elektrickú skúšačku a zo zaparkovaného vozidla Š 1203 desať litrov benzínu.“


A do tretice: „Policajti v škôlke. Zrejme poriadne zanietený hudobný priaznivec sa minulý týždeň vlámal do Materskej školy na Spartakovskej ulici v Trnave. A tak malí obyvatelia tohto zariadenia prišli o kazetový i kotúčový magnetofón, gramofón, tri reproduktory, sedem magnetofónových kaziet a kalkulačku.“


A ja som na posmech
Teraz niečo pre technických fajnšmekrov. V roku 1992 sa už aj po Trnave plíživo plazili a vnikali do bytov a automobilov prenosné rádiotelefóny. Dnes, keď už, bez preháňania, majú mobily aj debili, sú nimi vyzbrojené deti v materských školách, mládež, dospelí i všetci pacienti na geriatrii, pričom normou začínajú byť dva až tri zvoniace mobily u jedného spoteného podnikateľa naraz, sú neuveriteľné parametre rádiotelefónov.

 

Vyzerali ako akumulátor do auta, mali okolo dvanásť kilogramov, pevnú rukoväť a navrchu svietiace slúchadlo, spojené so skriňou zakrúteným káblom ako ruka. „Mobilný telefón je z hľadiska užívateľa normálny telefónny prístroj, ktorý možno používať kdekoľvek v oblasti pokrytia rádiovým signálom verejnej rádiotelefónnej siete.

 

Na rozdiel od klasických telefónov nie je viazaný k pevnému miestu. Počet terajších 2500 majiteľov mobilu v Trnave rýchlo rastie...“


Tak toto mi nikto z mladších čitateľov neuverí. Radšej sa ticho vzdialim, kým sa dosmejú.


Benjamín Škreko
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama