Za dverami: Dobrodružné jedenie

BLOG - Za dverami | 23.9.2012, 14.30, Katarína Rosinová

Poznáte to. Prídete domov z baru v takú dobre neskorú nočnú hodinu, alebo len tak trčíte pri počítači, kým sa deň pomaly, ale isto prehupne do ďalšieho. A vtedy to na vás príde. Chuť na niečo dobré.

Reči o tom, ako sa večer, tobôž nie v noci, nemá jesť, lebo to neprospieva zdraviu ani línii, sú zabudnuté. Chladnička vysiela signály a hypnotizuje vás, kým ju neotvoríte a niečo si nedáte. Surová zelenina to väčšinou nie je...

Nočné záťahy na chladničku majú svoje čaro.

Hlavne po pár pivách vonku je tráviaca sústava taká prázdna, že sa do nej pomestí rezeň z obeda, kus klobásy, tvarohový koláč aj plesňový syr. Najlepšie všetko naraz. Ráno je potom človeku zle, ale z alkoholu to nie je. :)

Keď sme boli s bratom malí, zvykli sme si cez deň naškrečkovať sladkosti k posteli a tie sme potom počas zaspávania jedli. Šuchotať s papierikmi a jesť po ležiačky pod perinou nám prišlo rovnako dobrodružné, ako o pár rokov neskôr „na tajnáša“ fajčiť. Lebo to bolo zakázané. (Samozrejme, zuby sme si už umyť nešli.)

Hody mali potom za následok aj dobrodružné sny, ktoré až také príjemné neboli. Už si nepamätám, či nočné mory alebo mamine odhalenie spôsobili, že sme s maškrtením skončili.

Mám taký ciťák, že aj dnes sa mi bude snívať niečo zaujímavé. Tatarák s cesnakovými hriankami pred spaním by mohol zabrať. Ale aspoň tie zuby si umyjem! :)