Trnavské rybníky
reklama

Slnko, seno, country

RELAX - Tí sú naši | 25.12.2010, 00.00, Katarína Rosinová

Keď sa spoja skúsení hudobníci a moderné americké country, musí sa to podariť. Tohto hesla sa zrejme drží pätica kovbojov, ktorá nesmie chýbať takmer na žiadnom country festivale na Slovensku, a pomaly už ani v Česku. Vďaka tomu sú čoraz známejší, aj keď ich názov znie ako pravý opak.

Slnko, seno, country

Takto vyzerajú moderní kovboji. Foto: Ivan Cali Podolský

reklama

 

„Prvú cenu získavajú Neznámi zo Slovenska,“ zaznelo koncom augusta v českej dedinke Hoštice, známej z filmovej trilógie Slunce, seno... Azda najslávnejším Hoštičanom, po ktorom je pomenované aj námestie v obci, bol spevák Michal Tučný. Pochovaný je na miestnom cintoríne, pod pomníkom v tvare kovbojského klobúka. V Hošticiach dodnes žije jeho rodina, ktorá na počesť speváka každý rok organizuje country festival Stodola Michala Tučného. Tento rok sa v silnej konkurencii desiatich kapiel podarilo zvíťaziť našim Neznámym. „Boli sme prekvapení a veľmi nás to potešilo. Festival sme brali ako výlet, nádeje sme si nerobili. S výnimkou roka 2005, kedy vyhrala slovenská skupina Veslári, si totiž ceny spravidla odnášajú české kapely,“ hovorí líder skupiny, spevák Jaro Šimo. Kapele, ktorá sa zameriava predovšetkým na festivaly, sa tak otvorili dokorán dvere k našim susedom. Predtým už boli pootvorené. „V Čechách majú Slovákov radi, najmä ostatných pár rokov nás tam vždy vítajú s otvorenou náručou. Odkedy už nie sme jeden štát, veľmi sa tešia, keď tam príde slovenská kapela. Vyslovene chcú, aby sme spievali po slovensky a aj CD-čka si kupujú pre slovenčinu. To mi celkom vyhovuje,“ smeje sa spevák, ktorý priznáva, že angličtina nie je jeho silná stránka. Aj preto sa zatiaľ ďalej ako v Poľsku preraziť nechystajú.

S cenou, ktorá im otvorila dvere do Česka. Odovzdala im ju manželka Michala Tučného Marta. Foto: Martin Viazanko

reklama

 

V krčmách nehrajú
Skupina Neznámi vznikla pred jedenástimi rokmi v Šterusoch. Partia mladých začínajúcich muzikantov odohrala svoj prvý koncert. Vtedy sa celkom oprávnene nazvali Neznámi. Dnes je to už skôr recesia. „Uvažovali sme, že názov zmeníme, ale ľudia nás už poznajú a aspoň majú moderátori o čom žartovať. Vždy sa na to niekto chytí,“ vysvetľuje Roman Áč. V kapele hrá na bendžo. Okrem neho v aktuálnej zostave nechýba bubeník Lukáš Slabý, basák Roman Weizer a gitarista Jozef Srogončík. Spevák Jaro Šimo hráva na akustickú gitaru. Ako to už býva, zloženie skupiny sa od začiatku dosť zmenilo, jediným pôvodným členom je Jaro.

Fľaškou do hlavy vraj na pódiu ešte nedostali. Foto: Martin Viazanko


Hudbu robia vo voľnom čase, popri zamestnaniach. Uživiť sa ňou nedá. „Jeden je stolár, ďalší technik, ja pracujem vo finančníctve. Dvaja z nás sú však povolaním učitelia hudby vo Vrbovom, je to dosť cítiť,“ hovorí Roman Áč. „V lete máme aj dve-tri akcie za víkend, v zime je toho menej. Tento rok sme si chceli dať taký voľnejší, ale keď sme to zrátali, vyšlo nám, že sme hrali na 50 akciách. To je celkom slušné číslo.“ Často vystupujú aj na rôznych mestských akciách. V Piešťanoch hrali len toto leto trikrát. „Tam sú na to vytvorené podmienky. Sú tam turisti, kúpeľní hostia, stále sa niečo deje. V Trnave hrávame málokedy. Skapal tu pes,“ konštatuje Roman. Konkurencia kapiel podobného žánru vraj na Slovensku nie je veľmi silná a nie je ani toľko príležitostí na vystúpenia, ako v Česku. „Nechceme nikoho uraziť, ale je kopa kapiel, ktoré hrajú pravidelne len po krčmách. My chceme byť iní. Pracujeme na sebe, zdokonaľujeme sa, chodíme na workshopy.“


Nástroje z Ameriky

Amerika a americké country sú pre Neznámych veľkou inšpiráciou. Počúvajú americké nahrávky, sledujú trendy a všetky nástroje, na ktorých hrajú, si doviezli alebo dali doviesť z USA. Pre inšpiráciu si tam boli aj osobne, na festivale v Nashville. „Prostredie má na človeka veľký vplyv. V Nashville ráno otvoria bary a do večera sa v nich hrá. Ľudia chodia od jedného pubu k druhému, zastavia sa tam, kde sa im páči. Dajú si pivo alebo kávu a počúvajú. Vo výkladoch tamojších krčiem vystupujú takí hudobníci, že niektoré naše úspešné kapely by si tam nezahrali ani na ulici. Všetci tam hrajú preto, že chcú preraziť. Tu sa muzika ponáhľa dopredu, ale oni hrajú pekne v pohode niekoľko rokov, až kým sa nedostanú vyššie. Úspech je tam poctivo vydretý.“

Svoje bendžo si Roman Áč priniesol z Ameriky. Foto: Martin Viazanko

 

Publikum roztlieskajú
Country koncerty a festivaly väčšinou navštevuje jedna komunita ľudí. Sú medzi nimi aj mladí, ktorí si tento žáner obľúbili. Predovšetkým ich by mal zaujať nový album, ktorý skupina pripravuje a ktorý by mal byť modernejší a viac rockový. Bendžo ani ostatné nástroje však na ňom nebudú chýbať. „V Amerike je módny trend dávať bendžo aj na popové albumy. Zaujímavo to znie, keď sa to zmixuje a moderne nahrá,“ hovorí Roman, ktorému bendžo učarovalo už pred rokmi. „Chodievali sme kempovať do lesa, tam som sa s bendžom „zblížil“. Vždy sa mi páčil jeho zvuk. Dodnes hru naň študujem a sledujem nové trendy. Dnes sa bendžo posunulo úplne inam, do nových hudobných štýlov - džezu a popu.“ Kapela kráča s dobou a prispôsobuje tomu aj svoj imidž. „Žiadne strapcové košele, ale niečo decentnejšie. Kovbojské čižmy však musia byť. A Jaro má aj klobúk,“ hovorí Roman. „Na koncert sa však patrične nahodíme. Neuznávame, keď niekto hrá v kraťasoch a rozgajdanom tričku. Kostým by mal byť súčasťou vystúpenia a zodpovedať hudbe, ktorú kapela hrá. Mali by nejako vyzerať, aj keď je vonku horúco.“

Na pódiu to vedia roztočiť. Foto: Martin Viazanko


Hru pred živým publikom vždy sprevádza napätie, či sa ľudia budú baviť, alebo nie. „Sú koncerty, na ktoré budeme spomínať asi do smrti, ale aj také, na ktoré by sme radšej zabudli. Divákov treba vedieť rozprúdiť. My to robíme tak, že začneme hrať írske inštrumentálne skladby v štýle The Corrs. Alebo ich roztlieskame. Je to síce trošku vynútené, ale funguje to,“ dodáva. Atmosféru na koncertoch vedia narušiť aj fanúšikovia, potúžení alkoholom. „Spomínam si na jednu akciu na Gemeri, ktorá by bola veľmi vydarená, nebyť podnapitého publika. My sme ich ešte ako-tak zvládli, ale pred nami hrala Lenka Filipová, ktorá mala čo robiť s tou svojou komornou hudbou. Našťastie, nikdy sme nedostali fľaškou do hlavy, ani nič podobné,“ uzatvára s úsmevom.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama