Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Potulky Trnavou: Zašlá sláva vinárstva. Nápoj bohov ustúpil pivu

RELAX - Na ulici | 8.10.2012, 16.01, Katarína Rosinová

Po úspechoch letných sa mesto Trnava rozhodlo usporiadať aj jesenné potulky Malým Rímom. Čo sa hodí k jeseni lepšie ako vinárska tematika? O vinárstve a vinohradníctve prišiel účastníkom porozprávať riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku Martin Hrubala.

Potulky Trnavou: Zašlá sláva vinárstva. Nápoj bohov ustúpil pivu

Pohár treba nakloniť, aby sme lepšie rozoznali farbu vína.

reklama

 

Klubovňa spolku Vincech, kde sa to celé konalo, bola plná tak akurát, aby mal každý dobrú výhľad a dobre počul. Dosť dôležité. Hoci úvodná teoretická časť bola zaujímavá, každý sa viac tešil na tú praktickú spojenú s minikurzom degustácie vína. Zase sme o niečo múdrejší. :) Ak ste sa nemohli zúčastniť, všetko postatné sa dozviete v nasledujúcom texte.


Kvapka histórie
Prvé pokusy výroby nápoja bohov vôbec sa diali už pred štyritisíc rokmi. Svedčia o tom nálezy lisu na hrozno i pivnice, v ktorej sa šťava fermentovala do podoby vína. Za pravlasť pestovania viniča sa považuje dnešný Kaukaz. Odtiaľ sa rozšírilo do okolia Mezopotámie, Sýrie, Babylonu, Egypta... S viničom a vínom obchodovali Fénijčania. Od nich prevzali toto umenie Gréci a neskôr Rimania. Tí sa považujú za prvých veľkých európskych pestovateľov viniča a boli to práve oni, čo priniesli vinohradníctvo aj na naše územie.

 

reklama

Modrý Portugal Karola Braniša z Dolných Orešian bol naozaj vynikajúci.


V dnešnej Trnave a okolí sa víno vyrábalo pravdepodobne už šesť až sedem storočí pred naším letopočtom. Na Molpíre sa našli kosáky a nože, ktoré mohli byť pokojne vinohradnícke, a taktiež nádoby s motívom viniča. O rozšírenie vinohradu sa zaslúžili Rimania, ktorí vinič vysádzali všade, kam prišli. Mali totiž obrovskú spotrebu vína. Pili ho každý deň, a dochucovali si ho bylinkami, koreninami, prisládzali medom a riedili vodou. 

 

Od Dunaja po Váh
Počas Veľkomoravskej ríše bolo víno povýšené na liturgický nápoj. Už vtedy bolo aj veľmi dobrým obchodným artiklom. Rozvoj vinárstva u nás však nastal až v dvanástom a trinástom storočí. Uhorskí králi si na svoje územie pozývali odborníkov z rôznych oblastí. Za to, že prišli, im ponúkali privilégiá v podobe daňových úľav a hospodárskej prosperity.  


Prví hostia prišli z oblasti dnešného Bavorska, Rakúska a Belgicka a veľmi pozdvihli pestovanie viniča i výrobu vína. Vďaka nim bola Trnava v roku 1238 povýšená na slobodné kráľovské mesto.

 

Farba dobre vynikne na bielom podklade.

 

V tom čase sa vinice Trnavčanov tiahli od Dunaju až po Váh. Boli aj na takých miestach, kde po nich dnes nie je chýru ani slychu. Mohla zato teplejšia klíma a tiež väčší dopyt po víne. To slúžilo ako dezinfekcia pitnej vody a bolo liekom takmer na všetko. Čísla vyrážajú dych. Priemerná denná spotreba tohto nápoja bola 1,6 litra na osobu! Ale O.K., treba uznať, že vínko bolo riedené a naši predkvia viac fyzicky pracovali.


V trinástom storočí mal každý významnejší mešťan pivnicu alebo iný objekt, v ktorom skladoval víno a vinohradníctvu sa venovala viac ako polovica obyvateľov.


Pre zaujímavosť - v roku 1422 sa v Trnave predalo 2,22 miliónov litrov vína. Pokles nastal v pätnástom storočí „vďaka“ husitom, ktorý vydierali vlastníkov viníc. Po ich odchode sa biznis opäť obnovil. V šestnástom storočí začala produkcia vína opäť klesať, začo mohli vyššie poplatky, ale aj chladnejšie podnebie. Víno postupne vystriedalo pivo.


Szulínyho megasud
Zašlú slávu chcel vinohradníctvu vrátiť v devätnástom storočí obchodník Anton Valc. Po rodičoch zdedil bývalú jezuitskú záhradu a pivnice, ktoré zväčšil a rozšíril. Keď získal šľachtický titul, zmenil si meno na Anton Szulíny.

 

Biele má byť vychladené a podáva sa v pohároch s menším užším kalichom. Naopak červené mám byť vo väčšom pohári, aby lepšie dýchalo, a podávame ho, keď má teplotu pätnásť až osemnásť stupňov.


Preslávil sa najmä obrovským sudom s objemom 114-tisíc litrov! Objednávku na jeho výrobu zadal debnárskemu majstrovi v Pešti. Keď bolo hotový, ľudia sa naň chodili pozerať a on vyberal vstupné. Zo zisku zaplatil prevoz suda do Trnavy a jeho montáž. Sud bol taký obrovský, že sa naň išlo schodiskom a hore sa zmestilo šesť tanečných párov. Prvé víno v ňom pochádzalo z ročníka 1823.

 

Anton Szulíny predal pivnice synovi Ernestovi, Nedarilo sa mum tak ich posunul Móricovi Treumannovi, ktorý si tam urobil známu sladovňu. Víno ustúpilo pivu.


V dvadsiatom storočí sa vinohrady z mesta vytratili úplne, v okolí Trnavy však ostali tradičné lokality: Horné a Dolné Orešany, Ružindol a Suchá nad Parnou. Produkcia vína nevymizla - pôsobilo tu štrnásť veľkoobchodov s vínom, zlúčením ktorých vznikli v roku 1949 v Trnave Vinárske závody, o. p. Bratislava, závod Pezinok. To, čo produkovali však malo od dobrého vína ďaleko. A tak ostal národ pri pive.

 

Znovuzrodenie vinárstva nastalo až po revolúcii a dobré víno si veľmi rýchlo našlo svojich priaznivcov. Svedčia o tom aj obľúbené podujatia, na ktorých sa zúčastňuje čoraz viac ľudí.

 

Foto: Autorka 

 

 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2021 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda Štedrá jeseň
reklama
Johns Manville
reklama