RIPORT: Europoslanci nemerajú len zakrivenia banánov či uhoriek
AKTUALITY - Trnava | 9.10.2012, 12.00, Gabriel Kopúnek
TRNAVA – Europoslanci si podávajú kľučku na dverách Gymnázia Jána Hollého. Študenti sa totiž zapojili do projektu Európskej únie Euroscola 2013. Jeho súčasťou sú prednášky spojené s besedami.

Europoslanec Miroslav Mikolášik priblížil študentom svoje pôsobenie v Európskom parlamente. Foto: autor
Ako prvého gymnazisti vyspovedali europoslanca Miroslava Mikolášika, ktorý medzi nich zavítal v pondelok 8. októbra. Keďže ale padla len jediná otázka na jeho adresu, aké treba mať predpoklady na túto funkciu, išlo skôr o europoslancov monológ.
Bez nadsádzky teba povedať, že sa Miroslav Mikolášik úlohy prednášajúceho zhostil excelentne. Nielenže dokázal udržať pozornosť niekoľko desiatok druhákov, tretiakov a seminaristov celých 60 minút, ale ich aj rozosmial a dobre naladil.
Ak opomenieme profesijnú dráhu Miroslava Mikolášika kým sa stal europoslancom (a je naozaj veľmi zaujímavá a pestrá), sám priblížil svoju prácu v Štrasburgu vo Výbore pre regionálny rozvoj, Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Podvýbore pre ľudské práva (spadá pod zahraničný výbor).
Od poslanca NR SR, cez veľvyslanca v Kanade až po Európsky parlament viedla politická cesta lekára Miroslava Mikolášika. Na svoje povolanie však nezanevrel. Boli medziobdobie, keď sa k nemu rád vrátil.
Keďže je europoslancom za KDH, pôsobí v politickej frakcii Európskej ľudovej strany, a to až v štyroch pracovných skupinách: pre zahraničné záležitosti, hospodárstvo, životné prostredie, rozpočet a štrukturálnu politiku.
Hneď v úvode pripomenul študentom, aby sa nehanbili za to, že pochádzajú zo Slovenska. „Nie sme žiadny malý národ v EÚ, krajinka, rovnaký počet obyvateľov má Dánsko či Fínsko, a ich občania sršia sebavedomím,“ poznamenal, no vzápätí aj dodal, že to je aj tým, že na hlavu dostávajú z EÚ viac peňazí.
„Aby sa tieto rozdiely medzi štátmi a regiónmi vyrovnávali, na tom pracuje Výbor pre regionálny rozvoj. Aj prostredníctvom dotačnej politiky v rámci programových období. Ide o to, aké podmienky dokážeme s EÚ vyrokovať na nové obdobie 2014 až 2020.“
Slovenskí študenti majú porovnateľné schopnosti s ich európskymi kolegami, nemali by sa preto podceňovať, adresoval Mikolášik gymnazistom.
Že sa europoslanci v druhom výbore, v ktorom pôsobí, nezaoberajú meraním zakrivenia banánov či uhoriek, vysvetlil na príklade nebezpečenstva výskytu ženských hormónov v pitnej vode, z čoho potom chlapcom rastú prsia. Hoci táto informácia vyvolala všeobecný smiech, Mikolášik pripomenul, že ide o vážnu vec, ako aj o dopovanie zvierat antibiotikami od narodenia až po porážku, čo sa zas negatívne prejavuje pri liečení ľudí.
„Ohľadom bezpečnosti potravín sme napríklad presadili, aby sa na výrobkoch vyznačovalo ich podrobné zloženie v šandardizovaných jednotkách 100g a 100ml, ale aj stanovili veľkosť písma, aby si aj dôchodcovia prečítali, čo v tom všetko je.
Európa nielenže starne, ale aj chradne. Preto treba robiť preventívne opatrenia. Zdravé stravovanie však nestačí, najmä mladí ľudia by mali športovať,“ pripomenul študentom.
Miroslav Mikolášik priblížil gymnazistom aj osudy ľudí v krajinách, kde sa nedodržujú ľudské práva a vysvetlil, akými krokmi môže situáciu v nich EÚ pozitívne ovplyvňovať. Nevyhol sa ani súčasným problémom – dlhovej kríze a eurovalu. Príčinu vidí v tom, že si štáty napožičiavali peniaze a nemajú ich z čoho vrátiť. Medzi ne už patrí aj Slovensko, ktoré viac míňa, ako dokáže zarobiť. „Na súcit a dobré skutky treba mať peniaze,“ podotkol europoslanec.
Na záver spoločná fotografia.
Stredoškolská súťaže Euroscola 2013 beží od 1.septembra do 15. novembra. Žiaci stredných škôl vo veku od 16 do 18 rokov môžu prihlásiť svoj projekt a vyhrať zaujímavý výlet do Štrasburgu, kde budú rokovať v budove Európskeho parlamentu ako ozajstní europoslanci. Kým ale gymnazisti Jána Hollého uspejú, si však ešte na domácej pôde podebatujú s europoslankyňou Monikou Beňovou.