Navštívte tajuplný podzemný labyrint opradený legendami

RELAX - Tipy na výlet | 19.10.2012, 12.12, Katarína Rosinová

Ocitla som sa tam dosť neplánovane, odbehli sme si tam z iného pekného miesta na Morave. O to viac som ním bola unesená. Znojmo je nádherné mesto, ktoré nás na každom kroku niečím prekvapilo. Prívlastok Perla Moravy si zaslúži oprávnene.

Rozprávkový pohľad na mesto. 

Rozhodnite sa sami, či dve a trištvrte hodiny autom, alebo o niečo dlhšie s prestupom v Břeclave vlakom, je dlhý alebo prijateľný čas. Myslite na to, že aj cesta cez malebnú Moravu a výhľad na jeseňou sfarbené vinohrady je pekným zážitkom.

Turista je pán
Krásne zrekonštruované, turistický ruch na vysokej úrovni – od vyhliadok s elektronickým audiosprievodcom zdarma až po perfektne pripravených sprievodcov "z mäsa a kostí" v jednotlivých pamiatkach. V tomto článku sa zameriam na tú, podľa mňa najviac netradičnú a tajomnú turistickú destináciu – znojemské podzemie.

Veselá pani sprievodkyňa nás po niekoľkých upozreneniach na klzkú zem a nízke stropy voviedla dovnútra. Z jej výkladu, okoreneného dávkou hereckého talentu, sme sa dozvedeli všetko podstatné o tomto podzemnom labyrinte.

Hoci pre turistov je sprístupnený len kilometrový úsek, stále sa aktívne využíva až 26 a pol kilometra. Keby sme spočítali všetky podzemné chodby pod mestom, dalo by to dokopy deväťdesiat kilometrov. Vau!

Mravčia robota

A ako vlastne tieto unikátne chodby vznikli? Znojmo ležalo na dôležitej obchodnej ceste, obchodníci sem prichádzali nakupovať ovocie, zeleninu a, samozrejme, víno. Keďže potraviny museli byť niekde uskladnené, na prelome 13. a 14. storočia si mešťania pod domami začali budovať rozsiahle pivnice.

Bez sprievodcu by v podzemí zablúdil každý.

Na prelome 14. a 15. storočia začali mesto obliehať nepriatelia, a tak začali domáci využívať pivnice ako obranné kryty. Postupným prepájaním pivníc a hĺbením ďalších poschodí nakoniec vzniklo podzemné štvorposchodové bludisko.

Keďže je tu tvrdé žulové podložie, vyhĺbiť chodby nebolo jednoduché. Robili to tak, že skaly obložili drevom, ktoré zapálili a obliali vodou. Skala vďaka tomu popraskala a menšie kusy dolovali ručne. Využili tiež veľkú vlhkosť vzduchu. Malé kúsky dreva namočili do vody a natĺkli ich do puklín. Tie postupne napučali a narušili skaly.

Bola to však mravčia práca, prvé poschodie im trvalo dvesto rokov. Tie ďalšie už išli ľahšie. Mesto bohatlo vďaka predaju vína a tak si na to mohli najať šikovných baníkov z Jihlavy a neskôr aj Kutnej Hory. Všetok kameň, ktorý sa tu vyťažil, sa použil na výstavbu hradieb, kostolov, ale aj domov.

Mesto duchov 

Chodby mali domáci prispôsobené tak, aby tu vydržali ukrytí aj dlhšie obdobie. Nechýbali vetracie šachty, ohniská a krby prepojené s komínmi mestských domov, studne a odvodňovací systém.

Kostry väzňov sú, našťastie, len umelé.

Vedeli si poradiť aj s nepriateľmi. V 17. storočí počas Tridsaťročnej vojny do Znojma vnikli švédske vojská. Keď ich miestni videli prichádzať, skryli sa do podzemia. Švédi tak našli len prázdne domy s dymiacimi komínmi.

Niektorých nepriateľov domáci nalákali k studniam, utopili ich a v noci ich telá vyniesli na námestie. Keď ostatní vojaci videli mŕtvoly svojich druhov bez známok zranení, zľakli sa, dali Znojmu prívlastok mesto duchov a odtiahli preč. 

Postupne domáci prestali chodby využívať a vstupy do nich zamurovali. Mapy, ktoré existovali, sa zničili pri požiaroch a ako vymierali generácie, na chodby sa zabudlo. Začiatkom 60. rokov minulého storočia sa však začali niektoré časti mesta prepadávať. Prieskum odhalil podzemné chodby, a tak sa začali upravovať a spevňovať betónový oblúkmi. V roku 1963 otvorili pre turistov prvý úsek dlhý tristo metrov.

Aby bolo podzemie ešte atraktívnejšie, pred tromi rokmi tu urobili expozíciu Tajomné podzemie. A tak cestou stretávate netopiere, škriatkov, väzňov, bezhlavého rytiera a ďalšie strašidelné výjavy. Atmosféru dotvárajú svetelné a zvukové efekty. Asi hodinovú prehliadku vrelo odporúčam!
 

Foto: Marek Boháček