Ružindolčanka Alena Vnuková rozvíja futbal v Kambodži

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 9.11.2012, 12.14, Ján Král

Našla nový zmysel života. Rozhodkyňa Oblastného futbalového zväzu Trnava Alena Vnuková žije už rok a pol v juhovýchodnej Ázii. V Kambodži si zobrala pod patronát miestny juniorský a mužský tím, kde hráčov učí základné športové návyky.

V Kambodži s mladými hráčmi Otres Lions. Foto: archív av

Alena Vnuková patrí k známym postavám futbalu v trnavskom regióne. Ako hráčka obliekala dres žien Skloplastu Hrnčiarovce, neskôr pôsobila aj v Rakúsku a naposledy nastupovala za Lady Team Bratislava.

Patrila k členkám reprezentácie. Popritom rozhodovala vidiecke súťaže a trénovala žiakov Ružindola.

„Svojho času som sa borila s osobnými problémami. Vtedy mi pomohol môj najlepší kamarát Igor Moravčík. Kúpil mi letenku a zabezpečil polročné víza do Thajska. Tak sa začali moje cesty po Ázii,“ vraví 36-ročná Ružindolčanka.

reklama

V ďalekej cudzine sa najprv venovala thajskému boxu. „Bangkok je obrovské mesto a ja som sa v ňom cítila stratená. Neskôr som si zvykla a pochopila som, že thajský box je v podstate úžasná kultúra a náboženstvo zároveň. Futbal však zostal mojím športom číslo jeden aj naďalej.“

O kvalitných ihriskách v Kambodži ani nesnívajú.

Do Kambodže prišla len na výlet. V meste Sihanoukville sa jej tak zapáčilo, že tu zostala dodnes. Na miestnej pláži Otres vybudovali štyri bungalovy, bar a reštauráciu a začala sa venovať futbalu.

„V dedine som videla mladé deti. Zobrala som loptu a spýtala sa ich, či majú radi futbal. Natešené povedali, že áno. Dali sme dokopy tím Otres Lions a prípravné i súťažné zápasy. Popritom trénujem aj mužský tím, za ktorý aj hrám,“ vraví Alena Vnuková.

Mužský tím Otres Lions. Alena Vnuková uprostred v čiapke v bielom-modrom drese.

„S deťmi trénujeme trikrát týždenne, keď sa vrátia zo školy. Robia mi veľkú radosť, zároveň ma učia kmérsky jazyk a angličtinu, keďže pred príchodom do Ázie som sa vedela spýtať iba What is your name?“

V krajine ju fascinovala príroda. „Dvakrát som už navštívila džungľu, spolu s piatimi Čechmi a jedným kmérom som pochodila snáď celú krajinu. Zažili sme umývanie slonov, navštívili sme významné pamiatky, genocídne múzeum, kúpali sme sa v sopečnom jazere.“

Pohodička v bungalove na pláži.

Ani tisícky kilometrov od domova nezabúda na ľudí, ktorí ju podporovali.

„Okrem Igora Moravčíka mi nesmierne pomohol legendárny slovenský hokejista Peter Šťastný. Poslal mi peniaze, za ktoré sme nakúpili lopty, dresy, kopačky. Podporuje nás aj môj kamarát František Dúbravec. Najviac však Igor“

Vďačná je však aj mnohým ďalším. Keby sme mali vymenovať všetkých, ktorých spomenula, bol by to dlhý menoslov. Na diaľku posiela rodine, svojím blízkym, priateľom a nielen Ružindolčanom, ktorí jej pomohli, jedno veľké: „Ďakujem!“

Futbal je jej život.

Chce ešte rozhodovať
Alena Vnuková ešte rozhodcovskú kariéru nezavesila na klinec. „Chcela by som týmto požiadať šéfa komisie rozhodcov ObFZ Trnava Františka Harsányiho, aby mi mailom poslal preskenovanú rozhodcovskú licenciu. Vďaka nej budem môcť rozhodovať aj tu.“