Stanislav Jarábek: Za slabú návštevnosť môžu pomery v slovenskom futbale

ŠPORT - Futbal - Spartak | 10.12.2012, 14.24, Ján Král

V nedeľu oslávil 74. narodeniny, stále však vedie aktívny život. S kamarátmi hráva pravidelne futbal, dokonca začal holdovať internetu. Prednedávnom sa zaregistroval na facebooku.

Stanislav Jarábek je smutný z toho, že slovenský futbal sa neposúva dopredu. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

Názory kapitána majstrovskej éry Spartaka Stanislava Jarábka boli vždy rázne a otvorené. Nič sa na tom nezmenilo dodnes.

Chlapi vraj nestarnú. Ako sa vám darí o rok skúsenejšiemu?
- Zdravie mi slúži. Každú nedeľu s priateľmi hrám futbal. V lete na betónovom ihrisku, v zime v telocvični na jednej z trnavských škôl. Ešte som vcelku v poriadku, i keď je pravdou, že ma občas po zápase pobolievajú niektoré časti tela. Ale všetko je to v norme.

Naposledy sme vás ako trénera registrovali pred rokom v Smoleniciach. Nelámu vás teraz z iných klubov?
- Nie. Každopádne, spôsob, akým sa robí futbal na mnohých dedinách, iba podčiarkuje to, kde sa momentálne nachádza slovenský futbal. Veď práve na vidieku by sa mali podchytávať talenty. Mám však pocit, že v mnohých obciach vládne totálny nezáujem. To sa týka najmä tréningov, na zápas sa ešte chlapci ako – tak zídu. Funguje to iba v dedinách, kde sa nájde sponzor a hráčom zaplatí. Inak už dnes ťažko čakať, že sa bude niekto zdokonaľovať iba preto, aby bol z neho dobrý futbalista. V Smoleniciach som pôsobil ešte za bývalého vedenia, keď bol na čele klubu Radoslav Horník. Na tréningy chodilo málo hráčov, tak som funkciu dobrovoľne položil. Dá sa povedať, že futbal tam robili tak, ako sa zachovali voči mne... Srandu si zo seba robiť nenechám.

reklama

Dali by ste sa po smolenickej skúsenosti ešte presvedčiť na trénovanie v nižších súťažiach?
- Platí, nikdy nehovor nikdy. Skôr by som sa ale dal na prácu s mládežou. Mladých trénerov je však dostatok. Nech pracujú.
 

Váš syn Juraj Jarábek doviedol Zlaté Moravce po jeseni na druhé miesto tabuľky Corgoň ligy. Ako vnímate jeho počínanie?
- Aj minulý rok mali Zlaté Moravce vydarenú jeseň, nevyšla im ale jar. Svedčí to o tom, že mužstvo treba neustále budovať. Nemám rád, keď po čiastočnom úspechu sa všetko rozbije. Niektorých hráčov predajú, ďalší sa zrania. To bol prípad ViOn-u. Také veci ma vedia nasrdiť, preto som tam v tejto sezóne ešte na futbale nebol.
 

Hovorí sa, že Zlaté Moravce sa dostali na vrchol a ťažko už môžu siahať na vyššie méty. Neradili ste synovi, aby v najlepšom odišiel?
- Nie. Do toho mu nerozprávam. Moje názory však pozná.
 

Jeho meno sa spájalo s možným presunom do Trnavy...
- O tom sa hovorilo už dávnejšie. Je to jeho vec. On je tréner, ktorý potrebuje robiť koncepčne. Trénovať vie. Kto tomuto pojmu chce rozumieť, pochopí čo to znamená.

Čo vám robí na slovenskom futbale radosť?
- V tomto ročníku skutočnosť, že malé tímy pracujúce v skromných podmienkach ako Myjava či Zlaté Moravce sa dokážu vyrovnať relatívne bohatším klubom.

A čo sklamalo?
- Keď sa pozriem na návštevnosť, tak s výnimkou Trnavy, sa mi chce pri pohľade na iné hľadiská slovenských štadiónov plakať. To je zarážajúce, ako málo ľudí navštevuje futbal. Neviem, či v tomto smere nedržíme negatívny svetový rekord.

Kde vidíte dôvod slabej návštevnosti?
- Môžu za to pomery v slovenskom futbale. Samozrejme, niekedy chýba vyššia úroveň hry. Myslím si, že za ostatné roky sa nič výrazné nezmenilo. Či bude zväz fungovať tak, alebo onak, to je jedno... Aby prišla pozitívna zmena, treba dlhodobú robotu.

Spartak má za sebou nevydarenú jeseň, po polovici sezóny je posledný. V čom vidíte príčinu pádu?
- Také veci sa stávajú, keď sa niečo podcení. Myslím si, a ukázala to jeseň, že Trnava podcenila viacero ukazovateľov. V Európskom pohári celkom slušne účinkovala, chýbala však nadväznosť na ligu. Mužstvo nebolo dostatočne dobre pripravené, aby hralo na viacerých frontoch.

Keď sa vyhlasujú smelšie ciele, káder treba mať dostatočne široký a kvalitný. Nákupy však neboli dobré. Prišli ani nie druhotriedni futbalisti. Tým pádom ten prepad nie je pre mňa veľkým prekvapením.

Zoberme si, že odišiel Procházka a Kaščák sa po zranení nedostal do formy. Úplne vypadli Tomaček a Gašparík. To je veľká časť zostavy, ktorá sa vyparila, a potom nebolo možné nič iné ani očakávať.

Tomačeka som obdivoval ako futbalistu, mal skvelú fazónu. Doposiaľ som nikde nečítal ani nezachytil dôvod, pre ktorý nedostával šancu. Otáznik je aj prečo tak obrovsky poklesla výkonnosť Gašparíka.

Pritom, na jeseň boli zápasy, keď sa to vyložene pýtalo, aby útočník typu Tomačeka naskočil do hry. Proti Ružomberku sa hralo v druhom polčase na jednu bránku a nemal kto vystreliť. A Tomaček stále sedel na lavičke...