Každý má vlastné vajcia
BLOG - Za dverami | 28.2.2011, 23.54, Katarína Rosinová
Život v paneláku mal svoje výhody. Keď sa nám kedysi minula múka, vajcia či mlieko, a potraviny cez cestu boli zavreté, nemuseli sme chodiť ďaleko. „Susedka nemáte požičať jedno vajíčko?“ Stačilo zazvoniť pri dverách oproti. Polievanie kvetov, stráženie psa alebo detí, koštovka koláča. Susedia boli samostatnou kategóriou popri rodine a priateľoch. Niektorí sa dokonca stali priateľmi.
Napríklad naši susedia z Prednádražia Novákovci, ktorí v deväťdesiatom treťom emigrovali do Čiech. Ešte dlho si s nimi rodičia vymieňali listy a sem-tam sa navštívili.
Tak sa mi zdá, že už to nie je, čo to bývalo. Mnohí susedia sa odsťahovali, v horšom prípade zomreli. Staré väzby zanikli, nové sa nevytvorili. Prečo? Poučení zo skúseností prestávame veriť ľuďom. Často odôvodnene. Predstava, že necháme niekomu len tak kľúče od bytu je zvláštna. Ak nám niečo zmizne z činžiaku, upodozrievame aj susedov. Veď ten mladý na piatom vyzerá, že fetuje. Čo keď bicykel z pivnice ukradol práve on, aby mal na dávku? Ďalší dôvod je trochu komplikovanejší. Do bytovky, v ktorej žijem, umiestnili kedysi mladé rodiny. Všetci mali približne rovnaký vek a zázemie. Rozumeli si. Po čase začali stavať domy na vidieku. Do bytu umiestnili starých rodičov z dediny, dospelé deti, ktoré vyleteli z hniezda, alebo ho začali prenajímať. Tak sa tu stretli pokope prevažne starí a mladí. Generačný konflikt je na dennom poriadku. Každý má svoju pravdu a svoj názor na to, čo je hlasná hudba a kedy treba umývať schody. Komunikujeme spolu len, keď je to nevyhnutné. Nemáme dôvod pestovať susedské vzťahy. Veď ak potrebujeme v nedeľu vajce, stačí sa vybrať do najbližšieho hypermarketu.