Sudičky jej nadelili choré nožičky, ona chce však črievičky

RELAX - Príbehy | 14.12.2012, 10.00, Gabriel Kopúnek

VODERADY – Najväčšou túžbou štvorročnej Nelly Vadovičovej i jej rodičov je, aby ich dcérka mohla normálne chodiť. Napráklad aj v rozprávkových princeznovských črievičkách, na ktoré zatiaľ Nelly len poškuľuje po očku.

Nelly so svojimi rodičmi a črievičkami, ktoré by už najradšej zodrala teraz.

Síce ich už má „vo výbave“, no ťažko sa jej obúvajú a, čo je horšie, nožičky ju v nich neunesú. „Keď mala Nelly rok, diagnotikovali jej mozgovú obrnu. Odvtedy nôžky neposlúchajú,“ konštatuje otec Enriko Vadovič.

Nelly sa narodila po bezproblémovom tehotenstve. No pri pôrode nastali komplikácie a musel byť ukončený kliešťami a následné napojenie na umelé dýchanie. „Naša hrdinka to ale nevzdala, a po šiestich hodinách začala samostatne dýchať,“ opisuje prvé hodiny života dcérky otec Enriko.

Som len štvorročná a užívam si niekedy výsady tohto veku.

Po desiatich dňoch Nelly prepustili z nemocnice. „Nik nás neupozornil, čo môžeme čakať, alebo čo sa môže stať,“ hovorí Nellyn otecko. „Lekári nás ubezpečovali, že malá je v poriadku a vývoj je pozadu následkom ťažkého pôrodu. V tom čase ale polročná Nelly ešte nesedela, nevedela sa otočiť na brušku. Keď mala rok nám oznámili, že prekonala detskú mozgovú obrnu.“

Šokovaní rodičia neupadli do letargie, ale sami začali konať. „Cez internet sme sa oboznámili s tzv. Vojtovou metódou cvikov pre podobne osudom postihnuté deti. Už po mesiaci to prinieslo prvé úspechy. Nelly sa začala otáčať na bok a ľudovo povedané pásť barance,“ hovorí Enriko Vadovič.

Bez pomoci rodičov a dobrých ľudí sa ešte nezaobídem.

Odvtedy absolvovala množstvo rehabilitácií a bolestivých cvičení po celom Slovensku. Na nožičky sa postavila po prvý raz až minulý rok. „Tento úspech nás ešte viac motivoval a pre ďalšie sme obetovali svoj voľný čas i dovolenky. Veľmi jej pomohla liečba v hyperbarickej komore. Teraz už robí nielen pokroky, ale aj prvé kroky,“ dodáva Enriko Vadovič a netají sa tým, že vlastné finančné prostriedky sa im rýchlo míňajú, preto by uvítali každú pomoc od dobých ľudí.

Ako sme sa presvedčili pri našej návšteve, Nelly ich už zvládne sama spraviť desať. Síce to nejde ako po masle, bojovníčka Nelly však zanovito cudziu pomoc odmieta. Stačí jej pocit istoty, že pri nej niekto je.

Aby ste mi verili, že si ich viem obuť i vyzuť sama. 

Akoby sama vycítila, že raz bude naozaj chodiť poriadne. „Teraz mám choré nožičky, ale už budem sama chodiť v črievičkách ako popoluška,“ povedala nám na rozlúčku Nelly. Veríme, že pri ďalšej návšteve nás milo prekvapí.