Posila Spartaka Ivan Lietava: Som Trnavák, na fanúšikov sa teším

ŠPORT - Futbal - Spartak | 20.12.2012, 09.55, Ján Král

Pred novou posilou Spartaka Ivanom Lietavom stojí náročná úloha. V Trnave veria, že vylieči jesennú boľačku tímu – žalostnú koncovku. Od robustného útočníka, ktorého revírom je pokutové územie, sa čakajú góly.

Ivan Lietava prichádza do Spartaka, aby strieľal góly. Foto: Ján Král

Vie to aj on. Nervozitu však z tohto tlaku necíti. Práve naopak, berie návrat do tímu, v ktorom uzrel prvýkrát svetlo ligového futbalu, ako výzvu.

Spomeniete si ešte na váš prvý kontakt so Spartakom?
- Hrával som za Cífer, keď ma objavil Stanislav Jarábek. Vtedajší prezident Cífera bol jeho kamarát a dohodli sa. Svoju úlohu zohral aj Slávko Kostolanský, ktorý sa vtedy pohyboval okolo trnavského dorastu. Následne do školy za mnou prišli páni Chlpek a Brezina. Tak vzniklo moje prvé rande so Spartakom. Neskôr som na krátko z dorastu odišiel preč, no po príchode trénera Juraja Jarábka do trnavskej devätnástky som sa rýchlo vrátil nazad.

K prvej zmluve v A-mužstve Spartaka vám vraj, paradoxne, pomohol záujem zo strany bratislavského Slovana...
- Oslovil ma vtedy môj kamarát s tým, že by som mohol ísť do Slovana na skusy. Som však rád, že Trnava prišla so zmluvou skôr a dohodol som sa v Spartaku.

reklama

V doraste ste hviezdili, prechod k mužom však bol náročný. V áčku ste nemali na ružiach ustlané.
- Naskočil som do zimného sústredenia za éry trénera Jozefa Adamca. Nebolo to jednoduché, ale prekusol som to, a keď som neskôr naskakoval na zápasy, platilo: Ťažko na cvičisku, ľahšie na bojisku.

Keď vás klub vymenil za Petra Ďuriša do Trenčína, vnímali ste to ako sklamanie?
- Som Trnavák, takže jemné sklamanie to bolo. Na druhej strane, mal som 21 rokov a dostal som sa do mužstva, kam si ma vybral tréner Anton Jánoš. Pripravil si ma, hodil do vody a po čase som začal strieľať góly. Dokonca som sa časom dostal do reprezentácie. Moja kariéra sa rozbehla.

Prešli ste rukami viacerých trénerov. Na ktorého z nich máte najlepšie spomienky?
- Na Slovensku som si s trénermi, snáď až na jednu výnimku, vždy veľmi dobre vychádzal. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici mi veľmi pomohol tréner Dušan Radolský. Za jeho éry som sa prepracoval do reprezentácie. Aj po autonehode, ktorú som vtedy mal, sa ku mne správal super a zdvihol mi sebavedomie. Trénerom Adamcovi a Jánošovi zase vďačím za šancu hrať ligu. Aj Juraj Jarábek, ktorý ma viedol ešte v doraste, so mnou spravil kus práce. Pavel Hapal ma zase podržal v Žiline. Vďaka nemu som vydržal v kádri.
 

Tvrdíte, že ste srdcom Trnavčan. Aké to bolo nastupovať na „domácej“ pôde vo farbách iného klubu?
- Poznám mnohých fanúšikov Spartaka aj chalanov z klubu. Týždeň pred a po vzájomných zápasoch to bývalo ťažké, doberali sme sa. Potešilo ma, keď sa po potvrdení môjho prestupu do Spartaka, ozvali viacerí kamaráti z Trnavy s povzbudzujúcimi telefonátmi či esemeskami. Verím, že ľudí svojimi výkonmi nesklamem a postupne dostaneme klub hore. Na chvost tabuľky nepatrí.
 

Ostatný polrok ste strávili v ukrajinskej Poltave. Sledovali ste odtiaľ na diaľku dianie v trnavskom futbale?
- Informácie mám. Cez internet a prostredníctvom kamarátov sa ku mne dostali správy. Minulý rok sa bojovalo o titul, ľudia chodili na zápasy. Verím, že sa táto pozitívna atmosféra do mužstva znova vráti.
 

S ponukami na prestup sa vám ozvali aj české kluby. Prečo ste uprednostnili Spartak?
- Ako prvý ma kontaktoval majiteľ Spartaka Vladimír Poór, ktorý prejavil záujem o moje služby. Zavážilo aj to, že som zostal doma, čo bolo pre mňa prioritou.

Staviate dom v Báhoni. Bude tam aj výbeh pre vášho štvornohého spoločníka?
- Samozrejme! To nesmie chýbať, rovnako ani voliéra pre papagája Alexa. Pes Airie je silvestrový, o pár dni teda oslávi prvé narodeniny.
 

Odohrali ste viac ako dvesto súťažných zápasov a strelili cez 50 gólov. Trúfate si atakovať členstvo v klube ligových stovkárov?
- Nikdy som neriešil koľkokrát napnem sieť, ale aby sa darilo mužstvu. Je jedno, či strelím päť alebo dvadsať gólov. Ide o tímové výsledky.

Na drese budete nosiť číslo 39. Má pre vás táto cifra aj iný význam, alebo ide o to, že sa spája aj s francúzskym útočníkom Nicolasom Anelkom, ku ktorému vás často prirovnávajú?
- Vybral som si ho nielen kvôli Anelkovi. S 39-tkou sa mi špeciálne život nespája, ale vnímam toto numero pozitívne a páči sa mi. Snáď potvrdím aj v Trnave, že mi nosí šťastie.
 

Vyskúšali ste si zahraničné angažmány v Turecku, Českej republike či na Ukrajine. Čo z nich vám najviac zostalo v pamäti?
- Veľmi rád spomínam na zápasy proti veľkým mužstvám s top hráčmi. V Turecku som nastúpil proti Brazílčanovi Robertovi Carlosovi, na Ukrajine proti Chorvátovi Darijovi Srnovi či ukrajinskému reprezentantovi Jarmolenkovi. Dukla Praha mala zase mladý kolektív, ktorý odohral pred solídnou diváckou kulisou veľmi dobré zápasy so Spartou Praha.

Česká liga sa všeobecne považuje za kvalitnejšiu, než je slovenská. Utiekol slovenskému futbalu vlak?
- Myslím si, že po futbalovej stránke veľký rozdiel medzi futbalistami nie je. Rozdiel vidím v sebavedomí hráčov, štruktúre klubov a zmýšľaní. Hráči si tam vďaka sebadôvere dovolia na ihrisku veci, ktoré na našich trávnikoch nevidíme. Napriek tomu tvrdím, že slovenská liga je technickejšia ako česká.
 

Keby prišli pytačky zo zahraničia, skúsili by ste ešte legionársky chlebík?
- Ak príde ponuka, ktorá bude zaujímavá nielen pre mňa ale i pre klub, uvažoval by som nad tým. Určite by som ale rád volil alternatívu s priamym spojením na Slovensko. Byť však niekde odrezaný od sveta a cestovať domov dva dni, takej alternatíve by som asi veľkú váhu neprikladal.
 

Fanúšikovia Spartaka sú skvelí ale i nároční. Vedia mužstvo podporiť ale i hráčom poriadne vyčistiť žalúdok, keď nie sú spokojní s výkonmi. Tešíte sa na toto prostredie, alebo máte pred ním rešpekt?
- Teším! Podľa mňa sa práve pre týchto ľudí hrá futbal. Ak by sa zopakovala minulá sezóna, keď okolo klubu fungovali veci v pozitívnom duchu, bolo by to skvelé. Teraz prežíva Spartak nepríjemné obdobie. Verím, že keď sa to otočí a začne sa dariť, všetko sa znova napraví.

V krajine polmesiaca je futbal o trošku inom levele. Napriek tomu, majú trnavskí fanúšikovia niečo spoločne s tureckými?
- V Turecku futbalom snáď všetci, sú skutočnými fanatikmi. To je jedno, či ide o čašníka alebo riaditeľa banky. Priaznivci Galatasarayu pred jedným zápasom Pohára UEFA prišli k hotelu, kde býval súper a celú noc bubnovali, aby sa hráči protivníka dobre nevyspali... Trnavský región je v tomto veľmi podobný. Keď sa mužstvu darí, cestu na štadión si nájde množstvo ľudí. V Turecku to funguje ešte v masovejšom rozsahu. Na štadióny chodia desiatky tisíc ľudí. Vedia spraviť atmosféru, z ktorej sa človeku robí husacia koža.