Roman Procházka: Spartak si v Bulharsku spravil solídne meno

ŠPORT - Futbal - Spartak | 28.12.2012, 08.47, Ján Král

V lete prestúpil zo Spartaka do Levski Sofia. V klube sa postupne usídlil a vybojoval si miesto v tíme. Roman Procházka už pocítil slasť ale i trpkosť bulharského futbalu.

Roman Procházka (pri lopte) zaujal funkcionárov Levski vo vzájomnom dvojzápase v Európskej lige. Rok na to ho angažovali. Foto: Lukáš Grinaj

reklama

Zažil hnev aj podporu fanúšikov či ďalšie tváre futbalového života. Tvrdí, že Trnava si spravila v krajine poriadne meno. V rozhovore pre trnavskyhlas.sk sa pristavil aj pri povahe svojich spoluhráčoch či bulharských novinároch

V oblasti oka máte tržnú ranu. Čo sa vám stalo?
- Hrali sme na pôde Slávie Sofia. Dostal som s lakťom do oka. Protihráč videl po druhej žltej červenú kartu. Zostal mi po tomto kontakte šrám, ale keďže sme vyhrali, boľačka ma netrápi.

Ako hodnotíte svoj polrok v službách bulharského tímu?
- Myslím, že vo všeobecnosti môžem vysloviť spokojnosť. Levski má každý rok najvyššie ciele - titul. Keď skončia druhí alebo tretí, považujú to za obrovské sklamanie. Na vedúci Ludogorec teraz strácame iba bod. Máme kvalitný tím a som presvedčený, že dosiahneme na prvenstvo.

reklama

Máte pocit, že ste si vybojovali miesto v základnej zostave?
- Ťažko povedať. V kádri figuruje dvadsať hráčov, ktorých tréner točí. Ktokoľvek môže nastúpiť do základnej zostavy. Boj o miesta je preto každý týždeň veľký. Nikto nemá istý flek. V troch zápasoch som zostal iba na lavičke, ku koncu sezóny som už hrával od začiatku. Odohral som tri štvrtiny zápasov, takže z tohto pohľadu je to dobré.

Na akom poste vás využívajú v Levski Sofia?
- Hráme systémom 4-2-3-1. Nastupujem na poste jedného z dvojice defenzívnych záložníkov. Len málokedy ma tréner poveril úlohami pravého stredopoliara. Iba ak bolo treba zaskočiť za potrestaného či zraneného hráča.

Aké má slovenský futbalista postavenie v Bulharsku?
- Trnava zanechala v Sofii veľký dojem. Spartak si tam spravil solídne meno. Nebol som pre Bulharov teda po mojom príchode do klubu neznámou. Spoluhráči ma celkom v pohode prijali hneď na prvom tréningu. Takisto aj novinári už zhruba tušili, čo odo mňa môžu čakať. V Sofii sa dobre zapísal aj Laco Tomaček. Miestni dodnes nechápu, ako je možné, že v Trnave nehráva v základe. Radi spomínajú aj na Ľuboša Hanzela.

Akí sú fanúšikovia Levski?
- Nároční. Dali nám to už párkrát pocítiť. Keď sme vypadli v Európskej lige so Sarajevom, asi stovka fans prišla na tréning a jasne nám povedali, že takéto výkony tolerovať nebudú. Museli sme si vypočuť ich slová, pričom boli pri tom aj médiá. Hneď na začiatku sezóny sme dostali takúto „facku“ a možno práve to nás nakoplo. Museli sme zabojovať, prišli víťazstvá a priaznivci sa opäť postavili na našu stranu.

Aké návštevy chodia na futbal?
- Musím povedať, že som očakával vyššie návštevy na našich zápasoch. Veľa závisí aj od kvality súperov. Na Litex Loveč prišlo desať tisíc divákov, na slabšieho súpera prídu asi štyri tisícky. Ľudia nás však podporujú aj na ihriskách súperov. Napríklad v Ludogorci, ktorý je vzdialený asi štyristo kilometrov, bol plný sektor hostí.

Aká je úroveň bulharskej ligy v porovnaní so slovenskou?
- Kvalitatívne oveľa vyššie nie je. Rozdiel tkvie v tom, že tam hrá mnoho dobrých cudzincov, ktorí sú oveľa lepší ako tí, čo prišli na Slovensko. Hrá tam mnoho Brazílčanov a Portugalčanov. Patria medzi to najlepšie v tímoch. Prvých šesť klubov dokáže medzi sebou súperiť, ostatné celky sú oveľa slabšie.

Stredopoliar Hristo Jovov aj v odvete Európskej ligy ukázal svoju futbalovú veľkosť. Patrí stále k lídrom tímu?
- Minulý rok viedol mužstvo ako kapitán. Tento už tak často nenastupuje, chcel ukončiť kariéru ale tréner aj s fanúšikmi ho prehovorili, aby ešte pokračoval. Poväčšine prichádza na ihrisko ako žolík z lavičky. Keď nastupuje, celý štadión buráca, ľudia skandujú jeho meno. Ide o futbalistu, ktorého slovo má v kabíne váhu. Patrí k veľkým zabávačom, vie spraviť v mužstve výbornú atmosféru. Ďalším zaujímavým typom je Stanislav Angelov. Vrátil sa po rokoch strávených v zahraničí, hrával bundesligu. Stal sa novým kapitánom mužstva.

Jovov na tlačovke pred odvetou Európskej ligy Spartak – Levski pôsobil ako veľmi sebavedomý, až namyslený hráč...
- To je fakt, sebavedomie majú Bulhari priam neuveriteľné. Ako na ihrisku, tak mimo neho. Sú tak asi vychovávaní. Neraz dávajú najavo iným, že sú lepší. Občas v rámci srandy, inokedy vážne. Levski považujú za niečo nad, klub s vyššou úrovňou. Tak pristúpili asi aj k zápasu so Spartakom, keď sme vtedy Levski vyradili. Podcenili nás. Mali by si na to dávať pozor.

Vravíte, že Jovov patrí k veselým typom. Čím pobavil vás?
- Keď som prvýkrát prišiel do kabíny, hneď mi povedal, aby som vrátil peniaze, o ktoré sme jeho mužstvo pripravil v Európskej lige... Rád vtipkuje na účet iných, všetci však vedia, že to robí s humorom. I preto tréner chcel, aby ďalej pokračoval pri tíme.

V lete prišiel k tímu nový tréner Iliev. Ako sa mu podarilo prežiť úvodné nezdary?
- Do Levski prišiel ako úspešný kouč. Predtým dotiahol priemerný klub Beroe na popredné priečky tabuľky. V Bulharsku ho vtedy zvolili za najlepšieho trénera roka. Výsledky po jeho príchode neboli dobré, no udržal si dôveru. Naopak, neúspechy si odskákal stopér Ivanov, ktorý pohorel v dvojzápase so Sarajevom.

Fanúšikovia nežiadali aj trénerovu hlavu?
- Nie. Ich hnev smeroval na hráčsky káder. Ani nie tak na nás nových, ale skôr na časť tímu, ktorá absolvovala predošlú nevydarenú sezónu. Fans výrazne kritizovali práve obrancu Ivanova, ten potom sám inicioval svoj odchod.

Máte správy o bývalom koučovi Georgi Ivanovovi, ktorý viedol mužstvo proti Trnave?
- Po odchode z Levski ho angažoval Lokomotiv Plovdiv. Pri tíme ale vydržal jediný deň. Po podpise zmluvy sa pofotil pred novinármi a po jednom tréningu sa zbalil a povedal, že v klube vládne chaos a končí. Odvtedy myslím trénerskú prácu nemal.

Aký je futbalový život v Sofii po mimofutbalovej stránke?
- V Bulharsku si zo mňa uťahujú, že pochádzam z malého Slovenska. Vraj, na čo vôbec chodím domov, do takej krajiny... Sofia je síce veľká, pôsobí starobylým dojmom, mňa ale veľmi ako mesto neoslovila. Vlastné bývanie mám však pekné a to je pre mňa dôležité. Na štadión to mám autom dvadsať minút, čo je tiež pozitívum.

Stíhali ste počas jesene sledovať aj dianie v Trnave?
- Pokúšal som sa zachytiť všetko, čo sa dalo cez internet. Bol som aj v kontakte s bývalými spoluhráčmi. Je mi ľúto, čo sa v Spartaku udialo, Trnava nepatrí tam, kde je momentálne. Debatoval som s chalanmi, ani oni mi ale nevedeli vysvetliť, v čom je problém. Všetkých veľmi trápi, čo sa dialo. V niektorých zápasoch som mužstvo nespoznával. Jeseň bola zlá po všetkých stránkach, horšie to už snáď byť nemôže. Som presvedčený, že Spartak bude na jar napredovať a posunie sa v tabuľke vyššie...