Obchvat spasiteľ

BLOG | 26.12.2010, 00.00, Vladimír Kampf

Bla, bla, bla. Budem sa opakovať, ako niekde na týždňovej zdĺhavej porade, kde každý niečo povie, vyhodnotí stav vecí, pokritizuje, vyzve, nájde riešenia... a nič sa nestane. Na ďalšej porade všetci papagájujú to isté. Mnohí to poznáte.

Dopravná situácia v Malom Ríme je katastrofálna. O Trnavčanoch sa hovorí, že sú za volantom pomalí, na kruhových objazdoch čakajú, kým sú všetky príjazdové cesty naň úplne čisté, najvyššiu povolenú rýchlosť radšej úctivo rešpektujú tak, že sa pohybujú hlboko pod ňou, aby náhodou neprešli mestom po pár minútach. Možno sú spokojnejší, keď sa v aute zdržia dlhšie a majú pocit, že kamsi aj cestovali. Veď, načo by im boli autá? To isté platí pre autobusy, ktoré sa šuchcú ulicami a šnurujú ich, aby ich linka nebola len nejaký krátky špás. Niekedy je lepšie a rýchlejšie ísť pešo. K týmto všetkým nepochopiteľným úkazom, nad ktorým krútia hlavami tí, ktorí Trnavou len prechádzajú a chcú ju mať čím skôr z krku pridávajú ruku k dielu tvorcovia tejto zapeklitej situácie. Myslím úradníkov, ktorí určujú kde bude aký semafor, ako ho zladiť, kde bude jednosmerka... Vraj, robia čo môžu, len na cestách to tak nevyzerá. Vraj, keď bude dokončený obchvat, ktorý je stále čosi ako slová na porade, ktorá nikam nevedie, bude konečne Trnava voľnejšia. To bude super.
Obchvat... Zatiaľ sa mešťanom škľabia trebárs v Naháči. Táto dedina ho má úplne prirodzený. Stred obce tvorí čosi ako veľký bulvár s cestou uprostred. Tá hlavná po ktorej jazdia autá je však ďaleko za humnami.